Velky piatok || Tklivé ticho Veľkého piatku

Milí bratia amilé sestry, smutnéatento rok aj zvláštne pôstne obdobie sa dnes dostáva ku svojmu vrcholu. Počas pašiových nedieľ a aj dnešných pašií sme nášho Spasiteľa – Pána Ježiša sprevádzali až na Jeho krutý kríž. Tam, na Golgote, dokončil svoje plá-nované dielo spasenia, záchrany tohto hynúceho sve-ta. Tam došlo k naplneniu všetkej spravodlivosti, kto-rú prevzal na seba ešte pri svojom krste v Jordáne. Ján Krstiteľ nevedel pochopiť, prečo sa svätý Mesiáš, Ježiš Kristus chce dať pokrstiť jemu, hriešnemu člove-ku. Ale Pán Ježiš vtedy povedal tie svoje zvláštne slo-vá: „Nechaj to teraz tak. Pretože takto sa nám sluší naplniť všetku spravodlivosť." (Mt 3,15) Vtedy, pri krste, sa to všetko začalo, Kristus vzal na seba naše hriechy a teraz, na Golgote, ich vynie-sol na kríž. On, svätý, nevinný, ktorý neurobil nič zlé, za čo by mal byť potrestaný, dobrovoľne znáša potu-pu a prijíma odsúdenie aj vlastnú popravu. Tak sa slušilo naplniť všetku spravodlivosť. Všetku – to značí celého sveta, vtedajšieho, aj budúceho, aj tohto nášho dnes. A spravodlivosť? Čo znamená slovo spra-vodlivosť? Možno si spomeniete na istý kazateľský príbeh, aj keď určite nie zo skutočnosti: Pred sudcom stál obža-lovaný kvôli nejakému priestupku a sudca kvôli jeho vine musel vysloviť súd. Problémom však bolo, že ob-vineným bol jeho milovaný syn. Ako odsúdiť vlastného syna? Sudca mu vymeral trest, pokutu podľa predpisov. Potom ale vzal peňaženku a pokutu sám zaplatil. Veď to bol predsa jeho syn. Toto je spravodlivosť. V spravodlivosti sa nedá obísť zákon. Za priestupok musí prísť trest. Svet, v ktorom žijeme, je ale plný nespravodlivých súdov. Boží súd však nemôže byť nespravodlivý. Ak Pán Boh rozhodol, že hriešny človek musí zomrieť, tak sa inak nedá. (1M 2,17; 3,19; R 6,23 a iné) Koľko generácií čakal, či sa ľudia snáď nepolepšia a hrešiť – neprestanú. Ale nenašla sa ani jedna, jediná výnimka. Apoštol Pavel to zhrnul vo svojom liste rím-skym kresťanom: „Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej." R 3,23 Ale Pán Boh nechce smrť človeka, čo aj hrieš-neho. (Ez 33,11) Preto prichádza sám, ako spravodlivý Sudca, ktorý vie, čo znamená spravodlivosť v prípade hriešneho človeka a trest berie sám na seba. Preto najprv ten krst a napokon kríž. Spravodlivosť, ktorú sa slušilo naplniť (Mt 3,15). SvätáBožia spravodlivosť dokáže veľa zmeniť v živote človeka. Ak sme odsúdení na smrť, pomaly sme už prekonali všetky psychologické fázy vyrovná-vania sa s vlastnou tragédiou a napokon sa nám do-Tklivé ticho Veľkého piatkuPríslovia 14,34: „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov."stane milosť, neprinesie to veľkú zmenu prenáš ži-vot? Celkom iste áno! Biblický text, ktorý máme zvolený za dnešný káz-ňový text, je jedným z politických prísloví určený poli-tikom, vtedajším kráľom. Hovorí celkom zreteľne, že tam, kde je v politike spravodlivosť v úcte, dvíha sa aj úroveň celého národa. Naopak, tam, kde je veľa špi-navej politiky, hriechu, tam národ degraduje, stráca svoju vlastnú hodnotu a stáva sa to jeho hanbou. Cel-kom iste platí aj dnes a tam, kde sú spravodlivé súdy a vládne zákon, tak rastie celková životná úroveň obyvateľov krajiny. Avšak tam, kde je právo ľudí po-šliapavané, sa žije ľuďom zle a hľadajú spôsoby, ako z nej utiecť. Tu by sme mohli s výkladom príslovia skončiť, veď je také zjavné, že k nemu netreba nič viac prikladať. Lenže žid, ktorý si ho prečíta v pôvodnom jazyku, vidí aj skryté odchýlky, ktoré mu povedia omnoho viac a ja vás dnes pozývam tiež k tomu. Nejdeme rozoberať celé príslovie slovo po slove, verte mi, ja som si tú námahu dal, pri príprave kázne som sa hral s hebrejským aj gréckym tvarom, ale pre vás ponúkam pohľad iba na jedno slovo, ktoré sa v prísloví v slovenskom preklade opakuje dvakrát. Je to slovo „národ". Hebrejčina, pôvodný jazyk, tu však rozlišuje a nemá tu jedno a to isté slovo dvakrát. Naj-prv používa výraz, ktorý hovorí o národe všeobec-nom, dokonca až cudzom (pre tých, ktorí viac rozu-mejú veci: gój), to druhé slovo však označuje národ priamo Boží(ám). A teraz si to príslovie prečítajme ešte raz: „Spra-vodlivosť dvíha akýkoľvek národ, ale hriech je han-bou Božieho národa."Aj keď to tvorca príslovia v časoch kráľa Šalamúna ešte nemohol vedieť a v danom prísloví videl iba oby-čajnú spravodlivosť medzi ľuďmi, pre nás, generácie Novej zmluvy, sa tento biblický verš otvára cez kľúč Krista, Spasiteľa sveta a my v ňom vidíme už tú napl-nenú spravodlivosť, akú naznačil Pán pri svojom krs-te. Kristova spravodlivosť, Jeho smrť na kríži dvíha národy, dvíha celý svet, dáva mu nádej. Tklivé ticho veľkopiatočnej zvesti dostalo zmysel v tejto Božej spravodlivosti. Ona pozdvihuje národy, mení život každého človeka, kto sa jej zúčastní. Avšak hanba tomu národu, tým jednotlivcom, kto-rí sa síce hlásia za Božích, kresťanských, no sú plní hriechu, ľahostajnosti a falošnosti. Dbajme, aby Veľká noc 2020, čo i taká akoby vo väzení (i keď nie naozaj vo väzení), bola Veľkou no-cou nádejí a radosti, ktorá je výsledkom svätej Božej spravodlivosti! Kristus umrel, ale vstane z mŕtvych! Amen.