Velkonocny Pondelok || Tasme meče!

Viete si predstaviť sobáš bez lásky snúbencov? To znamená, že by si hovorili spoločné „áno" dvaja ľudia, k sebe však nemajú nijaké city a berú sa z celkom iných dôvodov. Chceli by ste také sobáše? Ja nie. Viete si predstaviťkresťana bez viery v Pána Bo-ha? To znamená, že chodí do kostola, hlási sa k cirkvi, ale viera pre neho neznamená nič a je kresťanom z celkom iných dôvodov. To sa stáva a je to smutné. Stráňme sa takého niečoho u seba! Dnešnou kázňou sa po čase dostávame k ďalšej časti našich bohoslužieb, pozrieme sa na zmysel vy-znania našej viery počas nich. Hovoríme mu aj Krédo, Apostolikum, Apoštolskévierovyznanie, či najzná-mejší názov preň: Vieravšeobecnákresťanská, alebo aj ľudovo: Verímv Boha. Patrí na každé veľké služby Božie. Mohli by sme si teraz pripomenúť všetky predchá-dzajúce časti, ale to by sa nevmestilo na tento formát tlačenej kázne. Krédo postupom dejín našlo svoje miesto hneď po evanjeliu. Ak si spomeniete na kázeň spred nejakého času, v ktorej sme sa venovali evanjeliu, hovorili sme si aj o tom, že v stredoveku pri ňom rytieri tasili svoje meče ako výraz ich ochoty činiť počuté slovo. Vieme si to predstaviť, tých rytierov v kostole, ako s úctou tasia svoje meče počas bohoslužieb? Muselo to byť pôsobivé! Čo prežívame my, keď počujeme v kostole text evanjelia, toho nádherného evanjelia, ktoré je dob-rou správou pre nás? Poďme aj my tasiť svoje meče, buďme aj my hotoví činiť slová nášho Pána Boha!Ja viem, my so sebou meče do kostola nenosíme. A nie sme ani stredovekí rytieri. A predsa – kým sa nám spred oltára zvestuje Božie evanjelium a pozýva nás veriť v Toho, ktorý prišiel kvôli nám (J 14,1b), my ako našu odpoveď vyznávame: „Ja verím v Trojjedi-ného Boha." Tu sme pri našom vyznávaní Viery všeo-becnej kresťanskej na bohoslužbách. Nejdeme si tu teraz vykladať Apoštolské vierovy-znanie vetu po vete. To sme urobili v sérii kázní pred 12 rokmi. Dnes iba hľadáme jeho miesto na našich službách Božích. Pýtame sa, prečo sa tam dostalo a ... musí tam vôbec byť? Tak, ako je v manželstve či vo vzťahu potrebné hovoriť si to známe „ľúbim ťa", aby bol vzťah zdravý, rovnako potrebujeme vyznávať aj svoju vieru kvôli nášmu vlastnému správnemu smerovaniu a zdravému duchovnému životu. Pripomínaním si slov vierovyznania sa neustále utvrdzujeme v čistej viere. Nebojme sa nad jeho formuláciou premýšľať, rozprávať sa o ňom a pýtať sa naň. Pomôže nám Tasme meče!(Séria kázní na tému: Liturgia ev. Sl. Božích, XI. Krédo)Matúš 10,32: „Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach."vboji snesprávnym,falošným učením.My predsa ži-jeme v 21. storočí, v storočí, ktoré je doslova zahltené informáciami, v ktorých si mnohokrát nedokážeme správne vyberať, čo je dobré a zdravé. Ľahko podlie-hame dezinformáciám a dostávame sa na scestie od pravdy ako takej. Viera všeobecná kresťanská nám pomáha neustále sa vracať k pôvodným, apoštol-ským prameňom kresťanskej viery.Vzájomným vyznávaním v spoločenstve bratov a sestier v kostole Krédo plní aj ďalšiu, nemenej dôle-žitú funkciu. Ním sa totiž navzájom povzbudzujeme k viere v zmysle: „Pozri, ja verím v toto, poď so mnou veriť aj ty." Je to presne podľa Mt 10,32: „... ktokoľ-vek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach." Nebojme sa vyznávať svoju vieru pred druhými ľuďmi! Robíme tak málokedy. Už som spomínal, aké je dôležité vo vzťahu, v rodinách povedať svojim naj-bližším, že ich máme radi. No aj to sa dnes stáva zriedkavým. Nože, urobme si teraz v kázni krátku prestávku a každému z rodiny, kto je teraz s vami pri čítaní tejto kázne, povedzte osobne, že ho máte radi! সহ঺঻Takéto vyznanie lásky je pre naše vzťahy skutočným vitamínom D, ktorý buduje imunitu voči nepriateľským agresorom. Podobným vitamínom D pre kresťanský život je pravidelné vyznávanie svojej viery. Ap. Pavel k tejto téme napísal: „ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš ... budeš spasený; lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie." R 10,9-10 Na službách Božích niekedy vyznávame svoju vieru aj v piesni. Aj tieto piesne dostali názov Krédo. Starší si iste pamätajú, že na našich službách sa kedysi Viera vš. kresťanská neodriekala. Vždy bola obsiahnutá v piesni, ktorých bolo v starom spevníku dosť. S najnovšou agendou sa zaviedlo aj u nás to, že na každých služ-bách Božích odriekame spoločne apoštolské vierovy-znanie. Niekedy sa môže aj iné, tzv. nicejské vierovy-znanie, máme ho v spevníku. Patrí najmä na slávnosti, no je dlhšie, tak sa veľmi neujalo. Vyznávajme svoju vieru, vyznávajme ju v súkromných modlitbách, vyznávajme ju v spoločen-stve! Tasme tak svoje pomyselné rytierske meče! Pre-tože o vieru sa treba starať, aby sme v nej vytrvali až do konca, aby načas prinášala svoje ovocie. (Žalm 1,3) Pán Ježiš povedal: „Preto, ktokoľvek vyzná ma pred ľuďmi, toho vyznám aj ja pred svojím Otcom, ktorý je v nebesiach." Mt 10,32 Amen.