Späť

3. po Trojici || A čo Večera Pánova počas pandémie?

Pridané: 3.5.2020 09:30:00

03 Máj 2020

J 6, 53-56: „Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom.“

Milí naši drahí, máme prvú májovú nedeľu, v kostoloch by to bola ďalšia z príležitostí ako pri-stúpiť ku sviatosti Večere Pánovej. Avšak my ešte stále ostávame doma a ak aj vláda SR v druhej fáze uvoľňovania už na druhý týždeň umožní konať bo-hoslužby, tak to bude celkom iste s mnohými obme-dzeniami a my dnes ešte nevieme, ako sa opäť zač-neme stretávať. Už aby to čím prv bolo! Každému z nás chýbajú naše spoločenstvá.Služby Božie v tých rodinách, kde nám na tom viac záleží, sa premenili na domáce pobožnosti. Niekde si možno kázeň iba prečíta iba pár ľudí a možno ešte in-de kázeň aj s ponúknutou pobožnosťou ostáva iba tak položená kdesi na skrini či chladničke. Čo však urobiť so sviatosťou Večere Pánovej? Podľa slov Písma svätého sa pri nej stretávame so samotným Pánom Ježišom Kristom na Jeho príkaz. (1K 11,24-25) Pri Večeri Pánovej kľakáme k oltáru všetci v kostole ako jedna rodina – a tam je jedno, či je niekto mladý alebo starý, bohatý alebo chudobnej-ší, skúsený vo viere alebo nováčik. V istom zmysle pri oltári kľakáme spolu s bratmi a sestrami iných cirkev-ných zborov, alebo aj cirkví, pretože aj keď rôzne kos-toly, v skutočnosti je to jeden stôl nášho Spasiteľa. Ba ak ideme ešte bližšie k podstate oltárneho spoločen-stva, tak sa v ňom pri jednom stole stretávame aj naprieč generáciami a vekmi. Takto k tomu istému stolu pristupovali kedysi naši predkovia a po nás budú aj naši potomkovia. Slovami rímskokatolíckej cirkvi sa pri sviatosti takto stretávame ako cirkev oslávená (tá už v nebi) a aj cirkev putujúca (žijúca teraz). To je ten kalich, ktorý s nami pije náš Pán v kráľovstve svojho Otca. (Mt 26,29) Kráľovstvo nebeské je už tu, medzi nami (L 17,21, Jeho kráľovstvom sa stala kresťanská cirkev. Lenže počas tohto mimoriadneho obdobia k stolu Pánovmu nemáme ako prichádzať. Hľadáme všelijaké možnosti, ako by to bolo možné urobiť. Nie-ktoré cirkevné zbory sa už do toho v pôstnom období aj pustili. Viem o jednom prípade, keď cez internet fa-rár viedol ľudí k spovedi (bez Večere Pánovej), no ne-stretol sa so súhlasom vedenia cirkvi. Mne by bolo omnoho bližšie, keby sme tak, ako to kedysi spočiat-ku (1523) navrhoval aj Dr. Martin Luther, robili my dnes, že by sme si doma v domácnostiach sami pri-slúžili túto svätú sviatosť. Na Sliezsku pred tohtoroč-nou Veľkou nocou miestny farár posviacal v kostole (resp. na fare) hostie (oblátky) aj víno a to bolo po-tom distribuované do domácností a pri internetovom prenose mohol takto každý pristúpiť a prijať. A čo Večera Pánova počas pandémie? J 6, 53-56: „Riekol im Ježiš: Veru, veru, hovorím vám: Ak nejete telo Syna človeka a nepijete Jeho krv, nemáte života v sebe. Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj. Kto je moje telo a pije moju krv, zostáva vo mne a ja v ňom." Dá sa iste všelijakými spôsobmi, len na to treba jednotnú dohodu. Pretože keby si každý začal robiť ako chce, napokon by to ako práve v tom Nemecku za Luthera mohlo spôsobiť chaos a reformační otcovia potom pre poriadok podľa 1K 14,40 zaviedli prax, že Večeru Pánovu môže prislúžiť iba farár a tak to zazna-čili aj do Augsburského vyznania. (čl. XIV.) Toľko okolo tej Večere Pánovej! Ale veď aj ona patrí do nášho kresťanského života. No schválne,nechýba nám? Toto je už 7. týždeň, ako sa nestretá-vame? Raz som sa rozprával s jedným bratom, ktorý od-išiel zo svojej cirkvi (on tomu hovoril: denominácie), ale zostal kresťanom akoby na „voľnej nohe". Veril v Pána Ježiša tak po svojom. Postmoderný kresťan. Pýtal som sa na jeho vzťah k Večeri Pánovej a on po-vedal, že veru na nej už dávno nebol. Prečo dávno ne-bol? Lebo ju nepovažoval za dôležitú? Ale veď ju svo-jim verným ako jedinečnú možnosť stretnutia sa s Ním daroval sám Pán. Ako nám môže – nechýbať?Ak neprijímame Jeho telo a nepijeme Jeho krv – máme potom vôbec večný život? Podľa dnešného biblického textu J 6,53-56 len ten ostáva v Kristovi, kto tak robí.Niektorí vykladači Písma tvrdia, že tento výrok Pána Ježiša nehovorí explicitne o Večeri Pánovej. V kontexte predošlých slov hovorí skôr o tom, že len ten patrí Pánu Bohu, kto prijíma Pána Ježiša celým svojím životom. Židom, ktorí stáli okolo Neho, niečo z Neho imponovalo a ostatné odmietali. Ak snúbenec na sobáši hovorí svojej snúbenici svoje „áno", tak to znamená, že si ju berie za manželku so všetkým, aká je. Nemôže povedať, že si z nej berie iba to a to a ostatné že neberie. Tak aj Pána Ježiša ak považuje-me za svojho Spasiteľa, tak sa s Ním musíme stotož-niť so všetkým, čím je a čo cez svoju cirkev prináša.A to aj so sviatosťami, ktoré nám dal. Takže prijímajme telo a krv Pánovovo Večeri Pánovej, ako nám to podávajú ostatní evanjelisti, ale prijímajme telo a krv Pánovu aj spôsobom, ako nám to podáva evanjelista Ján – totiž celého Pána, telo aj krv, so všetkým, kým a čím On je. Buďme kresťanmi vo všetkých smeroch, vo všetkých oblastiach, vo všetkých stránkach svojho života. Predbiehajme sa navzájom v úctivosti, buďme horliví, radujme sa v nádeji, buďme voči sebe trpezliví, modlime sa za seba (podľa R 12,10-12) a tak naplníme skutočným zmyslom svoje nádherné meno „kresťan", ktoré hrdo nosíme. Pozývam vás k hľadaniu možností, ako byť kres-ťanmivo všetkých oblastiachakaždý deň.Amen.