Zvestovanie narodenia Krista Pána

Sviatok Zvestovania narodenia Krista Pána Panne Márii je pripomienkou biblickej udalosti z L 1,26-38 o Máriinom videní a zvestovaní anjela Gabriela o narodení syna, ktorému má dať meno Ježiš.

Máme ho zaznamenaný v Sakramentáriu pápeža Gelasia z 5. storočia, predpokladá sa však, že zmienka je iba mladším dodatkom a novší výskum ukazuje na existenciu sviatku už v rokoch 530-550, no uvádza sa aj možný skorší vznik kvôli silnejúcemu kultu Márie v 4. a 5. storočí.

Zvláštna a komplikovaná je história presného dátumu uprostred cirkevného roka na 25. marca, hoci sa v dejinách objavovali či dosiaľ objavujú aj iné dátumy. V kresťanskom staroveku bola ešte zo židovstva rozšírená istá povera, že veľké osobnosti sveta sa narodili aj zomreli v ten istý dátum a v prípade Ježiša ako najdôležitejšej osobnosti, ktorá neprichádza na svet normálnym spôsobom, sa verilo, že v dátum svojej smrti bol počatý. Za dátum smrti sa dlho považoval  práve 25. marec a dokonca sa zhodoval podľa vtedy rozšírených fantazijných predstáv aj s dňom stvorenia sveta či pádom prvých ľudí (rovnako sa s tým kryl aj pád Satana, prechod Izraela cez Červené more a obetovanie Izáka).

Ťažkosti s tým, že tento dátum vychádza na pôst, spôsobovali problémy s jeho svätením a niektoré cirkvi ho kvôli tomu presunuli na iný dátum (v Španielsku 18. decembra, milánska cirkev v poslednú adventnú nedeľu, Arméni spočiatku 5. januára, neskôr 7. apríla...).

Spomedzi mariánskych sviatkov sa v evanjelickej cirkvi zachovávali iba tie s biblickým základom, tak aj na Slovensku sa podľa hornotrenčianskych zákonov z roku 1580 ujali tri takéto sviatky: Zvestovania, Očisťovania a Navštívenia Panny Márie s poznámkou pri všetkých sviatkoch: „s odstránením všetkých legiend, ktoré nie sú z Písma svätého“. Ružomberská synoda (1707) už pozná iba dva z týchto sviatkov: Očisťovanie Panny Márie a Zvestovanie. (Vynechala teda jeden z nich - sviatok Navštívenia, dodržiavaného na pripomienku Máriinej návštevy u Alžbety – L 1,39-56, ktorý pôvodne vznikol v 13. storočí v oktáve sviatku Jána Krstiteľa u františkánov, neskôr ho prevzala celá cirkev s tým, že sa slávi väčšinou 2. júla, po 2. vatikánskom koncile bol presunutý na 31. mája a vo východnej cirkvi sa slávi 30. marca. V našej cirkvi sa už nezachováva.)

V súčasnosti sa v našej cirkvi sviatok Zvestovania narodenia Krista Pána pripomína málokde, ak vôbec niekde – máme ho však uvedený v agende. Hoci v agende nemáme uvedený nijaký (starý) introit, k sviatku bol predpísaný text Ž 45,12b.14-15a.2a, pritom v neskoršej evanjelickej tradícii boli použité aj introity pre 4., resp. 1. adventnú nedeľu. Evanjelium je typickým príbehom zvestovania Panne Márii L 1,26-38, ako epištola sa objavoval text F 4,4-9, alebo viac starozmluvný Iz 7,10-15.

V Tranovskom kancionáli bolo k sviatku odporučených 6 piesní, všetky adventné, z nich máme v súčasnom spevníku iba jednu: ES 11, no hodia sa aj iné adventné, najmä ES 29.