Vianoce - pôvod sviatku
VIANOCE pár riadkov k pôvodu sviatku ...
O narodení Pána Ježiša máme málo informácií (iba Mt 1,18-25 a L 1-2). Aj preto sa veľmi rýchlo po vzniku kresťanstva objavili všelijaké spisy (nazývame ich pseudoepigrafy – nepravé písma), ktoré sa snažili zaplniť medzeru v informáciách, kde sa Ježiš vlastne vzal.
Tak by sme mohli menovať napr. Jakubovo protoevanjelium z 2. stor., ktoré pochádza kdesi zo Sýrie. V ňom sa zoznámime s jaskyňou ako miestom narodenia, nájdeme v ňom vysvetlenie, že Márii a Jozefovi to trvalo ešte tri roky po narodení Pána Ježiša, než sa zobrali, dozvieme sa aj o Jánovi Krstiteľovi, ktorý prežil Herodesovo vraždenie vďaka zázraku... A ešte by sme našli aj iné, ako Tomášovo detské evanjelium (opäť bohatá Sýria, 2. st.), v ktorom Ježiš už ako päťročné chlapča čistí skalenú vodu obyčajným slovom, šesťročný si vymodeluje z hliny dvanásť vtáčikov, ktoré mu rabín káže zničiť, pretože veď je sabat, Ježiš ich oživí a ony odletia preč a podobne. Alebo také Arabské detské evanjelium (4., 5. st., opäť Sýria) zachytáva opis detstva Ježiša v Egypte, keď ho tam Jozef skrýval. Už ako dieťa v ňom Ježiš prorokoval, že zomrie na kríži a s ním umrú aj iní dvaja, menom Titus a Dumachus. Podľa toho, čo sa dočítame v takej 19. súre koránu (s názvom: Mária), sa môžeme právom domnievať, že Mohamed mal vo svojom skreslenom pohľade na kresťanstvo k dispozícii informácie práve z tohto podania. Nuž, v čase 21. storočia, keď si ľudia vyberajú čomu veriť bez ohľadu na fakty (tzv. postfaktuálna doba), máme k dispozícii aj takéto ... spisy, ktoré iste čakajú na svoju pokútnu renesanciu.
Stanoviť, odkedy si kresťania pripomínajú narodeniny svojho Spasiteľa (oni si pri iných ľuďoch pripomínali pod pojmom narodeniny častejšie smrť človeka v zmysle narodenia pre nebo), nie je také jednoduché. Veď ani stanovenie dátumu, kedy sa odohrala betlehemská udalosť, nie je obyčajným počítaním na kalkulačke.
Aj keď pokusov o zneváženie stanoveného dátumu Vianoc v zmysle iba premenovaných pohanských sviatkov bolo viac, než dosť, ako najviac prijímané sa ukazujú tri teórie:
a) apologeticko-historická hypotéza, ktorá pracuje s nicejským koncilovým (325) učením o tzv. homoúsios (gr. slovo sa dá preložiť do slovenčiny ako rovnopodstatnosť, súpodstatnosť), rovnakej podstate Otca a Syna a teda keďže dovtedy pohanský svet oslavoval deň svetla v daný dátum (rímsky deň zimného slnovratu), cirkev v ten istý deň ustanovila deň príchodu Pravého Svetla, Slnka spravodlivosti ... Táto hypotéza má síce veľa zástancov, ale má aj veľa kritikov najmä spomedzi historikov, ktorí ukazujú na vtedy rastúci kult Mitru, pohanské slnečné božstvo a cirkev v prvých storočiach si na pohanské podoby dávala veľký pozor. Sem spadá aj zavrhnutie teórie o tzv. Saturnáliách, ktoré navyše boli v Ríme o pár dní skôr;
b) vypočítavajúca hypotéza sa snaží vypočítať dátum narodenia Ježiša z predpokladov dokonalého tehotenstva ako Márie, tak aj Alžbety a prijatej zažitej teórie, že v deň Paschy (v tejto teórii ho vypočítali na 25. marca, aj keď existujú aj iné výpočty) sa uskutočnilo aj počatie Pána Ježiša. Vraj existovala stará židovská povera, ktorá tvrdila, že veľké osobnosti sa v ten istý deň narodili, aj zomreli. Len u Ježiša ako extra Velikána by šlo o príchod na svet v podobe počatia... Takto to cirkev prijímala a v podstate dosiaľ prijíma, čoho doklad je aj sviatok Zvestovanie narodenia Panne Márii 25. marca, ktorý máme zachovaný aj v našej Agende, i keď už je pripomínaný iba v máloktorých evanjelických zboroch ako jeden zo sviatkov s mariánskym nádychom. Ale to je iná téma. No a po presne po 9 mesiacoch tehotná Mária ... 25. decembra rodí svojho prvorodeného. Pekná teória, ale má také vratké nohy, že jej ťažko uveriť;
c) k teóriám o 25. XII. patrí ešte aj milá, teologická, ktorá vychádza z toho, že Kristus sa stal človekom. A keďže v jánovskom prológu k evanjeliu sa píše, že „Slovo, ktoré bolo na počiatku u Boha“, prichádza na zem ako svetlo (J 1,2.9), autor tejto hypotézy (bazilejský teológ O. Cullmann) prišiel k domnienke, že dátum stanovenia sviatku možno určiť podľa starej tradície svätenia krstu Pána, ktoré sa konalo 6. januára. V noci z 5. na 6. sa pripomínalo narodenie, na druhý deň krst ...Preto sa domnieval, že cirkev spočiatku slávila Vianoce 6.1. ... V Ríme, zvlášť pod vplyvom nicejského koncilu, sa dátum niekedy po r. 325 už iba presunul na 25.12. Lenže aj táto teória býva odmietaná.
O tom, že Vianoce (v rôznych názvoch, najstaršie: natalis Dominin ostri Iesu Christu a podobne) si cirkev pripomínala 25.12. v dávnej minulosti, svedčí najstarší známy zápis z r. 354, i keď známy je aj starší už z r. 202, no ten sa považuje za falzifikát. V teológii je rozšírený názor, že sviatok ako taký vznikol niekedy pred r. 311 v rámci boja so skupinou donatistov.
O skutočnom dátume narodenia Ježiša Krista sa však len diskutuje. Presný dátum nie je vôbec dôležitý. Do opakovaného cirkevného roka sa sviatok dostal preto, aby si kresťania neustále pripomínali Boží vstup do nášho sveta, Jeho vtelenie, inkarnáciu.
Slovo Vianoce pochádza zo staronemeckého winnahten (wiha – svätiť, nacht – noc) – vyzerá, že je to ešte z čias predcyrilometodských. Do kalendára boli zaradené v r. 336 v Ríme.