Veľká noc - pôvod sviatku

Veľká noc je bezpochyby najväčším sviatkom celého kresťanstva. Veď nám pripomína umučenie, smrť, ale aj a najmä vzkriesenie nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktoré sa udialo na židovský sviatok Pesach (pascha). Veľká noc vyjdenia Izraela z Egypta, opísaná v 2M 12, dostáva v Novej zmluve nový obsah – v prelomení moci smrti nad Božím Synom, ktorý je počiatkom vzkriesenia nasledovaným všetkými ľuďmi (1K 15,20-23). Bez posolstva Veľkej noci kresťanstvo nemá zmysel, preto je považovaná za najdôležitejší sviatok spomedzi všetkých, hoci Ježiš, ani apoštolovia ho nikde nekázali sláviť.

Spočiatku sa veľký deň zmŕtvychvstania pripomínal každú nedeľu – veď nedeľa je dňom zmŕtvychvstania, 1K 5,7 naznačuje možné pripomínanie si všetkých týchto udalostí každoročne práve na židovskú paschu. Nemáme nijaký doklad o tom, že by cirkev v prvom storočí svätila tento sviatok. Najstaršie svedectvo o tom možno nájsť až v polovici 2. storočia v apokryfnom spise Epistola apostolorum (znovuobjavenom na konci 19. storočia).

Veľmi skoro však došlo k sporom o termín slávenia Veľkej noci. Kresťania na východe – maloázijská a sýrska cirkev trvala na slávení presne v 14. deň mesiaca nisánu - počítali podľa židovského lunisolárneho kalendára, ktorý závisel aj od slnečného roka, ale aj mesačných cyklov s tým, že čas od času sa musel vkladať špeciálny mesiac navyše. Ostatné cirkvi trvali na tom, že sviatok treba svätiť nie v presný deň, ale v najbližšiu nedeľu po 14. nisáne. Spor sa snažili riešiť viacerí biskupi, no neúspešne.

Ďalším problémom bolo presné stanovenie mesiaca nisán, ktorý Židia v sýrskej Antiochii a Židia v egyptskej Alexandrii svätili v niektoré roky inokedy kvôli pomerne svojvoľnému vkladaniu mesiaca navyše (pre tých, čo si hovejú v cudzích slovách - má to pekný názov: interkalácia embolizmického mesiaca), pričom niekedy preto takto židovský nisán predchádzal rovnodennosti.

Až 1. nicejský koncil (325) podal záväzné rozhodnutie: Veľká noc sa bude po celej cirkvi sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne, teda nemôže byť skôr ako 22. marca a neskôr ako 25.4. Pritom jarná rovnodennosť nevychádza z astronomickej rovnodennosti, ale z cirkvou stanoveného dátumu 21. marca. Zaujímavým dnes je, že na 22. marca pripadla Veľká noc naposledy v r. 1818 a najbližšie bude až v r. 2285; posledný možný dátum 25. apríla býva približne raz za sto rokov (1943, 2038, 2190).

Ďalší problém s termínom sviatku, ale nielen tohto, nastal ešte v r. 1583 od reformy Gregora XIII. so zavedením tzv. gregoriánskeho kalendára, ktorý ako pápežský odmietli východné cirkvi (spočiatku aj evanjelici) a dosiaľ sa držia starého juliánskeho. Preto máme u pravoslávnych oproti nám rozdielne dátumy Veľkej noci, najčastejšie sú vzdialené od seba týždeň, niekedy aj celý mesiac (v r. 2021), a niekedy vychádzajú narovnako (v r. 2025). Svetová rada cirkví na summite v Aleppe v Sýrii v r. 1997 navrhla zjednotenie oboch tradícií, dosiaľ bez výsledku.

V poslednej dobe sa objavujú snahy Veľkú noc fixovať podľa bežného (solárneho) kalendára a návrhy sú dostať ju čo najbližšie k 9. aprílu, pravdepodobnému historickému dátumu Kristovho zmŕtvychvstania.

Raz za 33 rokov sa stretnú v jeden termín sviatky kresťanskej Veľkej noci, židovského Pesachu a islamského Ramadánu. Naposledy v r. 2022 došlo v Jeruzaleme k zrážkam a zranených bolo 170 ľudí.

Zaujímavý je aj názov sviatku, v rôznych jazykoch sa nazýva v podstate celkom piatimi rôznymi spôsobmi (v niektorých jazykoch je variabilita):

1. Odvodený z hebrejského slova (פסח) PASCHA – tak je asi vo väčšine jazykov sveta (latinsky, grécky, arabsky, francúzsky, španielsky, taliansky, kórejsky, nórsky, švédsky, rusky, poľsky, turecky...)

2. Odvodený z gréckeho slova (μεγάλη ἡμέρα) – VEĽKÝ DEŇ, resp. VEĽKÁ NOC (slovensky, česky, bulharsky, litovsky, lotyšsky, ukrajinsky, arabsky, rusky, poľsky...).

 3. Z pripomienky udalosti ohľadne Kristovho zmŕtvychvstania – VZKRIESENIE (arménsky, vietnamsky, gruzínsky, čínsky, japonsky, srbsky, chorvátsky).

4. Označenie ukončenia pôstneho obdobia – KONIEC PÔSTU (maďarsky, fínsky, estónsky).

5. Iný pôvod – napr. anglické Easter podľa staroanglického názvu jarného mesiaca (Ēosturmōnaþ) – rovnako aj nemčina (Ostern) a dánčina (ooster); ale aj „cudný sviatok“ v perzštine či paradoxne sviatok smrti (Boha) v polynézskom jazyku na ostrove Tongo alebo sviatok „pekného vajíčka“ v jazyku Chakasov v Rusku.