Svätodušné sviatky - Pentecoste

Táto nedeľa sa všeobecne považuje za tretí najväčší sviatok kresťanskej cirkvi, aj preto ju máme v cirkevnom roku vyznačenú ako výročný (resp. výročitý) sviatok. Iba na Veľkú noc, Vianoce a v tento deň spievame v našej liturgii slávnostnú slávu.

Tento deň je päťdesiatym dňom po Veľkej noci, uplynulo plných sedem týždňov od vzkriesenia Pána Ježiša a už v židovstve sa v tento deň svätil Sviatok týždňov, tzv. šavuót (5M 16,9-12). Bol stanovený po siedmich (sedem ako počet dní v týždni, preto sviatok týždňov) týždňoch žatvy. V Biblii nie je zreteľne uvedené, že ide o sedem týždňov po Pasche, ale hneď po nej sa začínalo so žatvou jačmeňa a celá žatva sa konala po siedmich týždňoch žatvou pšenice. To bol dôvod k dožinkovej slávnosti – Sviatku žatvy (chag ha-kacír, 2M 23,16), alebo aj Sviatok prvotín (chag ha-bikkurim, 4M 28,26).

Neskôr, v čase helenizmu (mnoho Židov v diaspore), sa zmysel sviatku posunul, termín žatvy v iných krajinách bol celkom inokedy, nie 50 dní po Pasche. Slávnosť sa stala dňom pripomienky obnovy Nóachovej zmluvy (1M 9,8-17), uzatvorenej medzi Pánom Bohom a všetkými ľuďmi na Zemi. No stala sa aj pripomienkou odovzdania Desatora na Sinaji.

Konkrétny, 50. deň, prvý deň po siedmej sobote sa spomína v 3M 23,16. So zmenou názvu Šavuot na nový názov Päťdesiatnica, grécky Pentekoste sa stretneme v gréckom preklade Starej zmluvy Septuaginta, ktorý vznikol v africkej Alexandrii niekedy v 3., až 2. storočí pred Kristom a stal sa pôvodnou Bibliou prvej cirkvi. Patria do neho aj iné spisy, ktoré neskôr židovská synoda v Jamnii (Javne) okolo r. 90 po Kr. odmietla prijať do tzv. palestínskeho kánonu a my ich poznáme ako Apokryfné knihy. Práve tam sa spomína v knihe Tóbit 2,1 a v 2. knihe Makabejskej 12,32 nový názov Pentekoste (ním ale ako všeobecným číslom päťdesiat tento nepresný grécky preklad prekladá aj Jubilejný rok, napr. 3M 25,10). Nový názov sa už potom stal aj v neskôr vzniknutom kresťanstve všeobecne používaným – Sk 2,1 a 1K 16,8. 

Na Slovensku používame v protestantských cirkvách pre sviatok pomenovanie Letnice podľa staroslovanského označenia žatvy – letnica, v katolíckom prostredí sa viac používa termín: Turíce, čo pochádza zo slovenskej tradície znázorňovania tura – sviatok turica, keď ho stvárňovali dvaja muži stojaci za sebou prikrytí vrecovinou či iným materiálom, pričom na pleciach prvého bola vyrobená hlava tura, prikrytá brezovým vencom, na rohoch zvonce. Takáto procesia sprevádzaná davom ľudí privolávala bohatú úrodu. V Poľsku bol sviatok nazývaný aj ako Sviatok stáda, spojený s pohanským kultom plodnosti, spomínaným ako démonským ešte v postilách 15. storočia.

Na východnom Slovensku sa udomácnil názov Rusadle, často odvodzovaný od starorímskeho sviatku Dies rosale, alebo Pascha rosatum (dodnes sa tak sviatky nazývajú v južnom a strednom Taliansku). Lenže pôvod zrejme väzí skôr v ruskojazyčnom prostredí (sami ho presadzujú ako pôvodne slovanský), kde sa vo štvrtok pred nedeľou (nazývaný ako Semik) začínajú rusaľné dni, ktoré končia v utorok po nedeli. Počas týchto dní sa verilo, že ženské vodné bytosti, rusalky vychádzajú z vody a trestajú tých, ktorí zabudli na svojich predkov – sviatok bol spojený aj so slovanskou spomienkou na zosnulých. Preto bolo zvykom chodiť čistiť pramene a studničky, aby boli rusalky spokojné a neubližovali ľuďom. Keďže ide o neskorojarný sviatok, už plný zelene, v niektorých oblastiach (najmä Poľsko), sa dni nazývajú aj Zelenými sviatkami a ich symbolika sa spája aj s ozdobovaním kostolov zelenými ratolesťami.

Dalo by sa písať o kresťanskejšom význame anglického názvu sviatku Whitsunday, ktorý súvisel s posunutým krstom katechuménov v severnejšej Európe, alebo nemeckom Pfingsten, či iných jazykoch, ale to snáď ešte niekedy. V takom Rusku majú kvôli rôznym regiónom a mnohým tradíciám asi dvadsať ďalších názvov pre tieto sviatky!

Svätodušné sviatky dostali niekedy vo 4. storočí svoju oktávu, osem špeciálnych dní (až po nedeľu), z ktorých nám ostal v podstate už iba Svätodušný pondelok (niekde sa nájde aj utorok), i keď v katolíckej cirkvi od r. 2018 je tento deň premenovaný na Spomienku Preblahoslavenej Panny Márie, Matky Cirkvi. Do 4. storočia však týmto dňom končilo päťdesiatdňové veľkonočné obdobie a zoslanie Ducha, založenie cirkvi bolo jeho vyvrcholením bez pokračovania inými dňami.

Farebným symbolom Svätodušných sviatkov je červená (v pravoslávnom prostredí zelená) ako farba radosti a ohňa Svätého Ducha.

So sviatkom bolo a je spojených množstvo tradícií a zvykov, na ktoré by bolo treba niekoľko strán textu.

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti

Prihlásenie