Svätá Trojica
V starocirkevných časoch po skončení päťdesiatdňového obdobia Veľkej noci nedeľou Letníc nastalo obdobie cirkevného, liturgického roka, ktoré stálo mimo veľkých biblických období. Sem patrilo pár nedieľ medzi vianočným a veľkonočným obdobím, ale najmä dlhé obdobie, pol roka po Letniciach. Preto sa týmto nedeliam hovorilo nedele po Letniciach. Trojica svätá nemala samostatný sviatok, rozumelo sa tomu tak, že zoslaním Ducha je doplnená aj posledná osoba Božej Trojice a tá má sviatok na Letnice. Preto takí pravoslávni majú dodnes sviatok Trojice spolu s Letnicami.
Keď sa v cirkvi šírila ariánska heréza (ariáni verili, že Boh Otec nie je jednej podstaty so Synom, pretože Syn je Otcom stvorený a spolu s Duchom sú podriadení Otcovi), cirkev pripravila liturgické časti bohoslužieb, v ktorých sa zdôrazňovalo učenie o Božej Trojici a ktoré sa mali používať na každých bohoslužbách. Presne v tomto období vznikla Malá sláva (Gloria minor): „Sláva Otcu, Synu, i Duchu svätému teraz, i vždy, i na veky vekov!“, o dve storočia neskôr doplnená v protiariánskom nástupe o vsuvku „ako bolo na počiatku“, čo sa malo viazať nie tak na slávu, než na Syna, ktorý podľa učenia cirkvi nebol stvorený.
Kvôli tomuto protiariánskemu tlaku cirkvi v liturgii každej jednej bohoslužby nik nevidel dôvod na to, aby sa špeciálne vyčlenil sviatok pre Svätú Trojicu. Úcta k Trojici však v stredoveku rástla, miestami sa práve v 1. nedeľu po Letniciach, ako vrchol svätodušnej oktávy (osemdnia) konali špeciálne bohoslužby, ktoré síce pápež Alexander II. v 11. storočí označil za nepotrebné, ale nebol proti zachovaniu tam, kde už existovali. Pápež Ján XXII. v 14. storočí nariadil sviatok Svätej Trojice pre celú (západnú) cirkev.
Biblické texty, ktoré sú vyznačené k tejto nedeli, sa snažili prispôsobiť sviatku Trojice, ako introit sa zrejme používal Ž 8,1 (v našom preklade 8,2), resp. aj apokryfný Tob 12,6, u nás v Agende máme uvedené Zjav 1,8. Evanjelium nám však ostalo ešte z predošlého obdobia naviazané na svätodušnú oktávu: J 3,1-15, v iných cirkvách ho zamenili za viac trojičné Mt 28,18-20, lekcionár z nich urobil čítania pre cykly A a B, pre cyklus C pripojil J 16,12-15.
V mnohých cirkvách sa v túto nedeľu vyznáva Atanáziovo vyznanie viery, ktoré považujeme za jedno z troch ekumenických symbolov, vyznaní kresťanských cirkví.
V našej cirkvi sa táto nedeľa dostala do slávnostnej polovice cirkevného roka, farba ostala červená, vo väčšine cirkví sa ale používa biela, alebo aj zelená. Nedele po Trojici nazývame potrojičnými.