Predspev

Naše služby Božie po úvodnom privítaní začíname – predspevom. V ňom pozývame, resp. vzývame Pána Boha, aby bol medzi nami prítomný.

Ak chceme, aby niekto prišiel pozrieť náš nový dom, alebo len tak prišiel k nám na návštevu, musíme ho najprv pozvať. Pán Boh samozrejme nepotrebuje naše pozývanie, aby bol s nami prítomný, predspev je tu kvôli nám, aby sme cítili, že sme Ho pozvali, teda je Hosťom, ba Pánom a my sami aby sme boli takto pripravení.

V rôznych knihách sa môžeme stretnúť s iným názvom pre predspev: Introit. A aj je to správnejší názov pre začiatok, pretože slovo „predspev“ v skutočnosti znamená predspievavanie piesne. To si starší môžu pamätať, keď na večierňach alebo na spievaniach – keďže nebýval organista, tak miestny kantor predspievaval verš piesne a ľudia opakovali po ňom.

Každé bohoslužby začínajú introitom, predspevom. V minulosti začínali vždy úryvkom žalmu a podobalo sa to na štýl spevu dnešných antifón. Podľa predpísaného introitu na tú ktorú nedeľu dostali mnohé nedele aj svoje názvy (napr. Cantate, Rogate a pod.). Čo však bolo iné, bolo to, že predspev nespievali všetci, ale iba kňazi, prípadne kňaz a kantor, či chór spevákov. Ostatní len počúvali. To sa na evanjelickej bohoslužbe už za čias Luthera zmenilo, pretože kňaz na našich bohoslužbách nie je prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi, predspev spievajú postojačky všetci, kňaz len začne a potom sprevádza ľudí. Kvôli tomu, aby to bolo jednoduchšie, naša cirkev opustila komplikované striedanie sa introitov v každú nedeľu iný a  Juraj Tranovský svojím kancionálom z roku 1636 zaviedol v podstate dva predspevy – Najsvätejší a Ó, Ježiši.

Ten prvý je prepisom starej piesne z 12. storočia Veni Sancte spiritus (Príď, Duchu svätý), autorom textu je arcibiskup z Canterbury Stephen Langton, ktorý okrem iného rozdelil text Biblie na kapitoly. No niektorí autori uvádzajú aj starší pôvod (podľa nich je autorom francúzsky kráľ Róbert II. Pobožný, ktorý vládol v rokoch 972-1031).

Druhý predspev vytvoril Tranovský sám.

Vianočný predspev Poďakujme pochádza až zo 4. storočia a aj preto sa nám zdá taký zložitejší a trochu vzdialený.

Okrem týchto základných máme ešte iné, tzv. de tempore určené na slávnostnú polovicu cirkevného roka (adventný, vianočný, pôstny a veľkonočný – chýba nejaký pre svätodušný kruh), ktoré majú viac charakter starých introitov a potom máme ešte predspevy určené napr. na večerné bohoslužby (Pomoc naša...).

V zásade platí, že každé bohoslužby začínajú pozvaním Pána Boha. Sú modlitbou, ako keď každé ráno pozývame Pána Boha do nášho života, aby bol s nami a sprevádzal nás. Ba celé služby Božie sú v istom zmysle akýmsi predspevom do celého týždňa nášho kresťanského života s Pánom Bohom.  V mnohých kalendároch (viac než polovica ľudí na planéte to tak má) sa ešte aj dnes označuje nedeľa ako prvý deň týždňa. (U nás sa to zmenilo až v roku 1978.) V tento prvý deň mávame v kresťanstve bohoslužby a oni sú takto predspevom, introitom do nášho kresťanstva. Iste by niekto mohol povedať – ba dnes je to pre mnohých aj moderné, aj keď trochu lenivé – povedať si, že kresťanom môže byť aj bez nedeľnej bohoslužby. No práve na službách Božích sme všetci spolu povzbudení začať a žiť svoju celotýždňovú bohoslužbu.

texty súčasných predspevov:

Advent
Liturg: Rosu dajte, nebesá, zhora
Zbor: a oblaky nech lejú spravodlivosť. *
Liturg: Nebesá rozprávajú o sláve Božej a dielo Jeho rúk zvestuje obloha.
Spoločne opakovať až po *.

Na Prvú slávnosť vianočnú
Liturg: Poďakujme
Zbor: /: všetci spolu Pánu a Bohu nášmu! Kristus sa narodil, nás vyslobodil od smrti večnej, z moci diabolskej. :/
Preto spolu s anjelmi zvučne spievajme: Chvála buď Bohu na výsostiach!

Vianočné obdobie
Liturg: Slovo stalo sa telom, haleluja,
Zbor: a prebývalo medzi nami, haleluja! *
Liturg: Spievajme Hospodinu novú pieseň, lebo vykonal veľké veci.
Spoločne opakovať až po *.

Pôst
Liturg: Neopúšťaj ma, Hospodine,
Zbor: Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. *
Liturg: Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou.
Spoločne opakovať až po *.

Veľkonočné obdobie
Liturg: Kristus Pán vstal z mrtvych, haleluja,
Zbor: ktorý trpel za nás, haleluja! *
Liturg: Chváľte Hospodina všetky národy a velebte Ho všetci ľudia!
Spoločne opakovať až po *.

Liturg: Ó Ježiši,
Zbor: Tvoje vtelenie (narodenie, umučenie, vzkriesenie, vstúpenie) daj nech nám hriešnym slúži na spasenie. Prihovor sa Otcu za nás, Ducha pravdy zošli na nás, aby sme aj v tejto chvíli verne Teba ctili, tak žili z Tvojej milosti, napokon prišli pred tvár Tvojej velebnosti. /: Haleluja, sláva Bohu! :/

Liturg: Najsvätejší
Zbor: Bože všemohúci, pre Syna svojho jednorodeného, Jezu Krista láskavého, zošli nám Ducha Svätého, ktorý by aj naše srdcia sám ohňom zapálil a pri rozličnosti jazykov všetky národy v jednotu viery zhromaždil. Haleluja, sláva Bohu!