Kyrie
Hneď potom, ako sme sa na začiatku služieb Božích obrátili k Pánu Bohu a vítali ho v predspeve, v staršej tradícii v introite, prichádza z našej strany prvok kajúcnosti, vyznanie našej malosti pred Ním a vyznanie hriechov. Evanjelická teológia vo svojej tzv. teológii kríža hovorí o tom, že kresťan, aj keď je ospravedlnený, stále ešte nie je dokonalý a hriech sa ho dotýka (Lutherovo: simul iustus et peccator, zároveň ospravedlnený a zároveň hriešnik). Preto takýto prvok nemá chýbať na bohoslužbách, ani slávnostných.
Pred poslednou reformou našich slovenských Služieb Božích v r. 1996 sme mali zaužívané, že kajúca časť bola vyjadrená vždy prvou piesňou, ktorá sa nazýva Kyrie. Slovo Kyrie je gréckeho pôvodu, je prvým slovom z výrazu Kyrie eleison, čo v preklade znamená Pane, zmiluj sa! „Sme hriešni, sme nedostatoční, nedokonalí a od takých nás, prosíme, Pane, prijmi dnes naše modlitby, piesne a Tvoju oslavu na bohoslužbe, zmiluj sa!“
Po takomto vyznaní sa z vlastnej nedostatočnosti nasledoval na bohoslužbách radostný spev Gloria – Sláva na výsostiach .. a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle v zmysle Žid 4,16: „Pristupujme teda s dôverou ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas.“
Kyrie sa historicky objavili niekedy vo 4. storočí, pôvodne to bol striedavý spev dvoch skupín spevákov (podobný dnešnej antifóne), ktorý sa končil pokynom liturga. Neskôr sa ustálil presne deväťveršový spev (trojnásobne trojičný charakter) a tak nám aj ostal zachovaný napr. v Tranovskom kancionáli (1636), ktorý sa používal donedávna aj u nás. Všetky piesne Kyrie v ňom sú deväťveršové, prípadne posledný, pridaný desiaty verš je potvrdením s „amen“ všetkých predošlých veršov. Rovnako ostali zachované aj v racionalistickom Evangelickom zpěvníku z r. 1842. Podobne sa trojité členenie väčšinou zachovalo aj v súčasnom spevníku (1992), iba pôstne dve Kyrie boli skrátené na 6-veršové, vo svätodušných bolo vypustené po jednom verši a v celkom desiatich piesňach Kyrie pre bezslávnostnú polovicu cirkevného roka zostala historická 9-veršová štruktúra zachovaná iba v jedinej piesni.
Nedostatok piesní Kyrie v spevníkoch – aj Tranosciu, aj Zpěvníku iba po jednej na slávnostné obdobia a iba štyri na bezslávnostnú obdobie spôsoboval, že ak farári nechceli dookola opakovať tie isté piesne na začiatku bohoslužieb, tak kajúci prvok z úvodu bohoslužieb pri výbere inej piesne (napr. rannej) vypadol. To bol dôvod pre doplnenie iného vhodného prvku, ktorý by alternoval pieseň Kyrie a ten sme dostali v odriekanom Konfiteore ... o ňom v budúcom čísle.
Pieseň Kyrie je aj najstaršou piesňou našich slovanských predkov z 10, alebo 11. storočia s dosahom ešte cyrilometodského pôsobenia. Nazýva sa Hospodine, pomiluj ny, čo v preklade znamená Hospodine, zmiluj sa. Ukončená je trojnásobným „Krleš!“, čo je skomolenina od jednoduchého ľudu gréckeho Kyrie eleison.
Hospodine, pomiluj ny!
Jezukriste, pomiluj ny!
Ty, spase všeho mira,
spasiž ny i uslyšiž,
Hospodine, hlasy našě!
Daj nám všěm, Hospodine,
žizn a mír v zemi!
Krleš! Krleš! Krleš!