Konfiteor

Prvá pieseň, ktorá sa spieva na evanjelických službách Božích, bývala tzv. Kyrie s kajúcim charakterom a prosbou o Božie zmilovanie sa. Nebol ich však dostatok, a na druhej strane v spevníkoch existovali aj piesne na začiatok bohoslužieb, ranné a podobne, v ktorých kajúci charakter chýbal. Po tom, ako úplne na začiatku vzývame Pána Boha v predspeve, prichádza na rad priznanie hriešnosti prítomných a prosba o milostivé Božie prijatie. Až potom – v starých poriadkoch – nasleduje samotné jadro bohoslužby.

Ak by však z uvedených dôvodov vypadla pieseň Kyrie, chýbal by kajúci charakter vstupnej časti bohoslužieb (nazývaného aj introitus, zahŕňajúceho aj slávu ako odpoveď anjelov z neba). Preto posledná Agenda (z roku 1995) zaradila ako alternatívu ku Kyrie odriekaný konfiteor. Môžu sa použiť i obe naraz, konfiteor, aj pieseň Kyrie.

Samo slovo „confiteor“ je latinské a znamená „priznávam sa“, resp. „vyznávam“.

Konfiteor má starodávny pôvod v byzantskej cirkvi niekedy v 6., alebo 7. storočí. Rímsky biskup, pápež ho začal používať v súkromnej modlitbe na začiatku omše, keď si kajúco ľahol na tvár pred oltár a slová konfiteora odriekal potichu. Známa je však aj tradícia prípravy celebrantov omše v sakristii a tam odriekali slová pokánia. Rozhodne na začiatku konfiteor nepatril pre všetkých zúčastnených. Neskôr sa odriekanie tejto modlitby dostalo zo sakristie pred oltár, až sa v jedenástom storočí stáva súčasťou omše hovorenej striedavo kňazom aj ostatnými prítomnými.

Existovalo viacero foriem konfiteoru, dlho sa zachovávala iba latinská forma obsahujúca aj prosby o orodovanie Panny Márie a iných svätých. Pri slovách „moja vina, moja najväčšia vina“ sa odporúčalo bitie sa do pŕs. V dejinách sa objavilo aj druhé odriekanie konfiteora počas jednej bohoslužby, prípadne nakrátko aj spievaná forma.

Reformácia odstránila celý prípravný výkon k omši a bohoslužby sa začínali introitom (u nás neskôr predspevom). Farár sa pripravil doma a v sakristii modlitbou, avšak nie až tak kajúceho charakteru.

Konfiteor sa ale postupne vracia do evanjelických bohoslužieb po celom svete, u nás od roku 1996 v dvoch možných formách. Pri oboch účastníci služieb Božích stoja, liturg uvádza celý text výzvou, potom celé spoločenstvo vyznáva svoje viny a celý text končí liturgovým povzbudením o Božej milosti.

Touto časťou možno nahradiť aj spoveď pri službách Božích s Večerou Pánovou – ale iba v úvode, tak ako to je aj na normálnych bohoslužbách. Podľa poriadku v Agende sa vtedy nemá zameniť s piesňou Kyrie.

znenie konfiteoru – verzia A:

  Liturg: Bratia a sestry! Zhromaždili sme sa na tomto svätom mieste, aby sme spoločne počúvali Božie slovo a aby sme sa modlitbami a chválami utiekali k trojjedinému Pánu Bohu o pomoc a zmilovanie. Keďže sa vlastnou silou nemôžeme zbaviť svojich hriechov, volajme spoločne k Pánu Bohu týmito slovami:

  Zbor: Všemohúci a láskavý Bože! Zmiluj sa nad nami a odpusť nám naše hriechy. Pomáhaj nám, aby sme tu prežívali pravé spoločenstvo s Tebou. Upevni aj spoločenstvo medzi nami, keď Ťa budeme vzývať, chváliť a velebiť. Vypočuj nás pre Ježiša Krista, nášho Pána a Spasiteľa. Amen.

  Liturg: Pán Ježiš nás uisťuje o odpúšťajúcej Božej milosti, keď nám aj dnes hovorí: Tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. Amen.

verzia B:

Liturg: Skloňme sa pred Hospodinom a vyznajme spoločne:

  Zbor: Bože milostivý, priznávam, že som sa previnil(a) myšlienkami, slovami a skutkami. Konal(a) som, čo je zlé, a zanedbal(a), čo je dobré. Úprimne to ľutujem a prosím, zmiluj sa nado mnou. Daj mi silu, aby som odolával(a) zlu. Nech som hodnejší(ia) toho obrazu, na ktorý si ma stvoril. Pomáhaj mi k tomu, Otče dobrý.

  Liturg: Otec nebeský, ktorý skúma ľudské srdcia, počuje naše prosby a podľa svojho sľubu sa zmiluje nad tými, ktorí sa úprimne kajajú. Nech sa tak stane. Amen.