Deviatnik - Septuagesima

Nastávajú tri zvláštne nedele cirkevného roka, počas ktorých v slávnostnej polovici cirkevného roka robíme na bohoslužbách výnimku s naším evanjelickým predspevom, pôvodne latinským spevom Najsvätejší namiesto predspevu Ó, Ježiši. Všetky tri majú svoje podobné názvy v latinčine -Septuagesima, Sexagesima, Quinquagesima, názvy označujú čísla 70, 60, 50 – Poliaci ich podľa toho dodnes nazývajú: Sedemdesiatnica, Šesťdesiatnica, Päťdesiatnica. Existuje aj pojem Quadragesima (40), ktorý označuje celé 40-dňové pôstne obdobie.

Vývin tohto liturgického času – nazývaného aj predpôstie - treba hľadať na prelome 6. a 7. storočia medzi mníchmi, ktorí sa snažili ujednotiť začiatok pôstu (aj keď určité zmienky o období nájdeme už aj v 5. storočí u Gelasia a potom pri začleňovaní Galskej oblasti pod Rím na zač. 6. stor.). Vo východných cirkvách trval pôst 8 týždňov (nezapočítavali sa totiž nielen nedele, ale ani soboty), západná cirkev už používala svojich 40 dní – 6 a pol týždňa a obe tradície na seba miestami narážali. Navyše už v r. 568 pápež Ján III. označil kvôli útokom Gótov a Longobardov na Rím tieto dni ako zvláštne dni modlitieb a toto vyznačenie ostalo aj po ukončení útokov. Ba už aj predtým sa počas týchto nedieľ v Ríme konali zvláštne omše v titulárnych kostoloch sv. Vavrinca, Petra a Pavla ...

Tých dôvodov bolo jednoducho dosť veľa. Najprv bola z „gesima“ nedieľ označená posledná z nich, Quinquagesima, ktorá predstavovala 50 dní pred Veľkou nocou. Iste v tom vidíme symboliku aj so zrkadlovým obrazom 50 dní po Veľkej noci – Svätodušnou nedeľou. Až po nej vznikli názvy predchádzajúcich nedieľ, ktorých pôvod už iba predpokladáme, že síce neoznačoval presne 60 a 70 dní, ale iba „obdobie 60 a 70 dní“. Ak však myslíme aj na existenciu pomerne skorej oktávy (osemdnia) Veľkej noci už na prelome 3. a 4. storočia, tak sú názvy nedieľ a počty dní celkom zreteľné:

1. Septuagesima – 70 dní – od nedele do konca veľkonočnej oktávy, do 1. nedele po Veľkej noci
2. Sexagesima – 60 dní – od nedele do stredu týždňa oktávy
3. Quinquagesima – 50 dní – od nedele do samotnej Veľkej noci.

K nedeli Septuagesima existuje aj iné vysvetlenie: Keďže v cirkvi boli štvrtky, soboty a nedele nepôstnymi dňami, ak ich všetky nebudeme počítať, tak nám 40 dní pôstu pred Veľkou nocou začne práve touto nedeľou. V symbolike jej názvu môžeme uvidieť aj odkaz na 70 rokov babylonského zajatia Izraela. Napriek tomuto vysvetleniu sa počas tohto obdobia nevyžadoval pôst a neskôr sa stal buď začiatkom, ale iba súčasťou obdobia plného veselých osláv u nás nazývaného fašiangy.

Nedeľa mala pôvodne svoj samostatný názov Circumdederunt podľa introitu zo Ž 18,5 („obkľúčili ma ... putá smrti“), vo východnej cirkvi bola a je nedeľou Márnotratného syna (podľa L 15). U nás sa pre ňu ujal názov Deviatnik pre označenie jej poradia - deviatej nedele pred Veľkou nocou s témou Nezaslúžená milosť podľa evanjelia Mt 20,1-16 o robotníkoch na vinici. Ako epištola bol v starocirkevných perikopách zaradený text 1K 9,24-10,5 v súvise s evanjeliom, naše posledné agendy, nasledujúc neskorší vývoj v Nemecku (württemberské perikopy z r. 1843), skrátili text na 1K 9,24-27.

Problém s gesimálnym, predpôstnym obdobím, kam ho zaradiť, sme mali aj v minulosti. Ešte u Jakobeiho v Duchovnom poklade z r. 1732 nedeľa otvára veľkonočný kruh cirkevného roka s nadpisom pre celé obdobie vrátane pôstu: „Príprava veľkonočnej slávnosti“. Dnes je predelom medzi dvomi, resp. u nás tromi slávnostnými kruhmi uprostred slávnostnej polovice cirkevného roka.

V rímskokat. cirkvi sa od predpôstneho obdobia po 2. vatik. koncile upustilo a nedele patria medzi tzv. cezročné (obyčajné). V zahraničí  (najmä v angloam. prostredí) stále patria k obdobiu Epifánie (po Zjavení), v Nemecku (a aj Poľsku) po prijatej reforme z r. 2018 sa nedeľa označuje ako tretia predpôstna, hoci s názvom Septuagesimae.

Liturgická farba sa u nás používa zelená, v rímskom prostredí sa pred 2. Vatikánom používala fialová, v severských krajinách aj modrá.

Predpôstne obdobie bolo zahrnuté aj do Tranovského kancionálu samostatnou časťou - piesne 118 až 124 (s podnadpisom: O pracovitom živote, kázaniach a divoch Pána). Zaujímavé, že v neskoršie uvedenom odporúčanom zozname piesní boli pre tieto nedele odporúčané iba prvé tri z nich. Z iných tam odporúčaných (pôvodne celkom šesť piesní) sa v našom súčasnom spevníku pre Deviatnik uvádzajú: ES 307 Bože, verný Bože, ES 479 Volám k Tebe, Pane Kriste a ES 497 Z nesmiernej Božej milosti.

V súčasnosti sa pre služby Božie vyberajú piesne z bezslávnostnej polovice cirkevného roka, hoci – podľa nášho rozdelenia – sme stále ešte v slávnostnej polovici.