8. nedeľa po Trojici

V jednom zo starších systémov rozpisu cirkevného roka sa táto nedeľa nazývala šiestou a zároveň poslednou po sviatku Petra a Pavla (pozostatok toho vidíme v epištole 3. potrojičnej nedele). Zrejme to však bolo ešte v čase ustaľovania termínu Veľkej noci.

Všetky tri pôvodné propriové texty nedele (introit, evanjelium aj epištola) vedú k pýtaniu sa po pravosti našej viery – či žijeme podľa tela, alebo podľa Ducha a smerujú k pohľadu na vlastnú večnosť.

V introitovom texte Ž 48,10-11 sa podľa témy 2. cyklu obdobia o Božej spravodlivosti dostávame k volaniu po Jeho milosti, veď Jeho ruka je plná spravodlivosti.

Evanjelium Mt 7,15-23 (v mnohých tradíciách sa posledné dva verše vypúšťajú) s učením Pána Ježiša v Kázni na vrchu o výstrahe pred falošnými prorokmi smeruje k upozorneniu, že sa dá veľmi ľahko stať vo viere falošným. Falošný veriaci pred Bohom nepochodí. V epištole R 8,12-17 sú tí, ktorí žijú v Duchu, povzbudení, že sú synmi (a dcérami) Božími, teda aj dedičmi večnej slávy v nebesiach.

Odporučená téma v našej Agende Výstraha pred zvodmi sa dotýka základnej schémy nedele, zameriava sa najmä na evanjelium. V predchádzajúcej agende (Petríkovej) téma Pokánie zriedkavým javom bola pokračovaním štyroch tém o pokání, ktoré napokon vrcholili v Kajúcej nedeli.

V Tranovskom kancionáli (1949) bolo opäť vybraných osem piesní, do súčasného spevníka sa dostalo päť z nich: ES 261 Cirkev je chrám Najvyššieho, ES 277 Ty vieš, Bože, ES 283 Drahý Kriste, za to čisté, ES 284 Chráň ma, Pane, pri slove tom a ES 473 Sám, Pane Bože, ma veď.