6. nedeľa po Zjavení

Variabilita počtu nedieľ vznikla kvôli kolízii solárneho, slnečného a lunárneho, mesačného kalendára, podľa ktorého sa riadia dva najväčšie cirkevné sviatky. Kým Vianoce sa počítajú podľa slnečného a vychádzajú vždy na 25. decembra, Veľká noc nasleduje židovský rok a ten sa viaže na fázy Mesiaca. (Ani to nie je celkom presné, súvisí to s tzv. lunisolárnym kalendárom a trochu komplikovaným historickým ustanovovaním dátumu Veľkej noci.) Kvôli takejto nesúrodosti dní medzi sebou musia obdobia oboch sviatkov na seba nutne narážať a to z oboch strán. Preto sa vždy musí prispôsobovať počet nedieľ po Zjavení a recipročne k tomu na druhej strane zas tých po Trojici.

Starocirkevný systém čítania textov (perikopy) sa  najviac zachoval v evanjelických cirkvách. Pôvodne však neobsahoval predpis pre posledné nedele oboch striedajúcich sa období, teda pre 6. po Zjavení ani pre 26. a 27. po Trojici. Údajne to bol práve Martin Luther (niektorí hovoria o neznámom autorovi), kto týmto nedeliam priradil samostatné témy – kým k tým na konci cirkevného roka témy konca vekov ako taký predvoj nadchádzajúceho adventu, v ktorom sa témy opäť zopakujú, tak k 6. po Zjavení priradil tému premenenia Pána Ježiša (Mt 17,1-9) ako zavŕšenie obdobia epifánie s jeho zvesťou Kristovej slávy. Text introitu sa uvádza Ž 77,18; 84,2-3, v našich agendách uvedený Ž 119,105, ako veľmi príhodná epištola k evanjeliu 2Pt 1,16-21, v našich agendách 1K 1,26-31.

Pôvodne mala stredoveká cirkev historický sviatok Premenenia Pána pevne stanovený na 6. augusta aj s patričnými zvyklosťami, v byzantskej liturgii patrí medzi 12 najväčších sviatkov, protestantské cirkvi od slávenia sviatku celkom upustili a jeho tému si pripomínajú iba na konci obdobia po Zjavení.

Pokiaľ nevychádza pre obdobie po Zjavení 6 nedieľ, téma premenenia sa posúva na poslednú, ktorá práve vychádza.

V nemeckej evanjelickej cirkvi sa po nedávnej reforme perikopálneho systému z tejto nedele stala tzv. 4. predpôstna nedeľa, tému premenenia Pána už mali pred týždňom, v ekumenickom lekcionári sa zase táto téma presunula vo všetkých troch cykloch (ABC) až na nedeľu pred Popolcovou stredou (našu predpôstnu). Evidentne tu nie je nijaká zhoda.

Liturgická farba v našich predpisoch je zelená, ale vo väčšine evanjelických cirkví sa na poslednú po Zjavení udáva biela.

V našom spevníku, žiaľ, nemáme ani jednu pieseň, ktorá by spomínala premenenie na vrchu. V posledných vydaniach Tranovského kancionálu boli spomedzi našich spevníkových odporúčané piesne ES 242 Jak tá jasná hviezda ranná a ES 451 Ježiša neopustím (pôvodne tam bolo vybratých šesť piesní).