5. pôstna nedeľa - Smrtná, Iudica
Nedeľa Judica (v novšom preklade Vulgaty: Iudica) dostala meno opäť podľa prvého slova starocirkevného introitu na základe Ž 43,1-3: „Iudica me Deus et discerne causam meam de gente non sancta“ - „Súď ma, Bože, a rozhodni môj spor s neverným ľudom...“ (kvôli latinskému introitu použitý katol. preklad). Tento text z úst žalmistu, keď sa modlil proti nepriateľovi, v liturgii nedele ostáva vložený do úst Ježiša, ktorý čelí odmietnutiu zo strany Jeho vlastného národa.
S 5. pôstnou nedeľou sa nám spája čítanie pašií, biblických udalostí o utrpení a smrti nášho Pána. História týchto pripomienok siaha až do úplných počiatkov cirkvi, keď si kresťania pripomínali najdôležitejší deň pre celý svet – Veľkú noc so smrťou a vzkriesením Spasiteľa. Už v druhom storočí Veľkej noci predchádzal dvojdňový pôst s pripomínaním si všetkého, čo Veľkej noci predchádzalo. Postupne naberal na vážnosti veľký týždeň, ktorý sa stával najvážnejšou pripomienkou všetkého diania pred Golgotou. V 3. storočí o tom svedčí alexandrijský biskup Dionýzios, vo 4. st. Lev Veľký (†461) vo svojich kázňach svedčí o čítaní pašiových dejov štyrikrát, podľa štyroch evanjelistov v nedeľu, stredu, piatok a sobotu veľkého týždňa. Aj kvôli tejto histórii sa 5. pôstna nedeľa v súčasnosti nazýva predpašiovou a obsahuje čítania zo Starej zmluvy a neskôr prechádza do prípravných dejov utrpenia a smrti Pána.
V stredoveku sa pašiové deje najčastejšie predvádzali dramaticky – pašiovými hrami. Tam, kde nebolo možné nacvičiť pašiové predstavenie, sa postupne ujímal zvyk obyčajného čítania týchto dejov jednou osobou – väčšinou farárom. Po reformácii pretrvával zvyk čítať tieto deje dvakrát – na Zelený štvrtok a Veľký piatok, neskôr sa rozšíril na dve nedele a Veľký Piatok. Prvý záznam o čítaní pašií na území Slovenska je z r. 1672 v Bratislave. Dnes sa konečne už v mnohých cirkevných zboroch na čítaní pašií podieľajú viacerí ľudia, niekde došlo aj k dramatizácii príbehu a tak sa dostávame k návratu k reformačným snahám.
V Nemecku dostala nedeľa názov Čierna pre rúcha, ktorými sa v tento deň na dva týždne, až do Veľkej noci zakrývajú kríže aj oltáre, niekde aj fialovou. Robí sa to ako pripomienka toho, že aj Pán Ježiš sa musel skrývať pred Židmi, aby Ho predčasne nezabili. Zvyk zakrývania prinajmenšom oltárneho obrazu čiernym plátnom nájdeme aj v niektorých našich zboroch, ostáva zakrytý aj na Veľký Piatok. V niektorých anglikánskych kostoloch sa namiesto čiernej farby používa karmínová, odtieň červenej.
Názov smrtná nedeľa nás môže v dobrej viere viesť k pohľadu na Ježiša, ktorý v liturgii introitu Ž 43,1 prichádza v k Otcovi modlitbe „súď ma, Bože“, namiesto toho ho ľudská, židovská rada odsúdila a rozhodla o Jeho smrti (J 11,45-57). Týmto textom sa začína súčasný text opisu novozmluvných dejov v Pašiách.
Lenže je tu aj druhý pohľad, ten súvisí so staroslovanským zvykom vynášania Moreny, bohyne zimy a smrti, ktorý sa konal práve v tento deň a nedeľa sa vtedy volala aj Smrtnica, smrtná nedeľa (aj Morenová).
Zvláštnym, krajovým zvykom je nazývať ju aj šúľkovou nedeľou. To preto, že sa nevarilo v slovenskej tradícii v takýto deň zásadne nevarilo mäso, ale šúľance. Ľudia verili, že toto jedlo im zabezpečí dlhé a veľké klasy v úrode obilia.
Evanjelium nedele Iudica, hoci pre čítanie pašií v praxi úplne zatienené a v texte našich Pašií aj úplne vynechané, je J 8,46-59 o tom, ako Ježiša Židia obvinili z posadnutosti a o pokuse ukameňovať Ho. V starých časoch prípravy katechuménov ku krstu na Veľkú noc toto bola tretia, posledná nedeľa skúšok, tzv. skrutínií. Katechuméni boli preskúmaní z vyznania viery, zo vzorovej modlitby Otčenáš a evanjeliom im bolo zaiste poukázané na to, že žiť s Kristom bude znamenať často aj označovanie za posadnutých, risk straty života, no Pán Boh svojich ochráni.
Opäť aj odporúčanie Tranovského kancionála (1949) k výberu piesní pre túto nedeľu ostáva v tieni Pašií. Odporučených bolo sedem piesní z kancionála, do nášho Evanjelického spevníka sa dostala iba jedna jediná z nich: ES 92 – Ježiš, Pán života môjho (v Pašiách je ako záverečná pieseň, ale až na Kvetnú nedeľu).