3. nedeľa po Veľkej noci - Jubilate
Aj táto nedeľa patrí medzi tie, ktoré označujeme ich latinskými názvami podľa prvého slova starocirkevných introitov (vstupov do bohoslužieb) z raného stredoveku, v 6. storočí už všeobecne zaužívaných. Označenie Jubilate odkazuje na Ž 66,1-3: „Jubilate Deo, omnis terra..“, v ev. preklade: „Zvučne plesaj Bohu, celá zem.“ Je to už v poradí 3. nedeľa po Veľkej noci, 4. celkového päťdesiatdňového veľkonočného obdobia. Podľa starého počítania toto obdobie uzatvárala až ôsma nedeľa Veľkej noci, Päťdesiatnica (naša Svätodušná nedeľa), ktorá ukazuje na nové časy so založenou Kristovou cirkvou. Podľa toho sa pomaly dostávame k polovici celého obdobia a tým má téma nedele blízko k nedeliam Gaudete (3. adventná) a Laetare (4. pôstna), ktoré sú tiež v polovici príslušných období. Spoločná téma všetkých troch nedieľ je: Radosť, jasanie, plesanie. Je pravdepodobné, že Ž 66,1-3 ako introit nedele bol vybratý v súvislosti s prílišným zdôrazňovaním askézy kresťanov v ranom stredoveku a týmto výberom chceli viac poukázať na radosť, ktorú prináša zmŕtvychvstanie Pána. Napokon, počas celého veľkonočného obdobia už bolo aj tak zakázané postiť sa a kľačať pri modlitbe.
Z tejto témy vychádza aj evanjelium J 16,16-22 (celé veľkonočné obdobie sa používa evanjelium podľa Jána), v ktorom síce Pán Ježiš hovorí o svojom odchode a príchode, ale v závere ukazuje práve na radosť, ktorú budú mať učeníci, keď sa všetko stane – nielen ohľadne príchodu Pána po Jeho vzkriesení, ale najmä potom, v čase prijatia Svätého Ducha. V súčasnej agende je podľa evanjelia navrhnutá téma: Rozlúčka a návrat, v Petríkovej bola zase téma: Zdanlivé víťazstvo sveta. Epištola 1Pt 2,11-17 (prípadne až 20) povzbudzovala a vyučovala kajúcnikov a neofytov (novopokrstených na Veľkú noc), aby sa verne držali požehnanej cesty, na ktorú sa vydali.
V rímskokatolíckej cirkvi je od vydania nového rímskeho misála v r. 1970 táto nedeľa vymenená s predchádzajúcou nedeľou, nedeľu Jubilate aj s jej textami majú dva týždne po Veľkej noci a namiesto tejto nedele zase majú nedeľu Dobrého pastiera, Misericordias Domini.
V pravoslávnom prostredí sa ako evanjelium číta J 5,1-15 o porazenom pri jazere v Betezde.
V cirkvách východného obradu majú v stredu po tretej nedeli po Veľkej noci – avšak podľa juliánskeho kalendára – špeciálny sviatok – mesopentecoste, polovicu Turíc, päťdesiatnice. V tento deň vlastne začína špeciálna oktáva, osemdnie liturgickej oslavy. Sviatok sa svätil už v 5. storočí, pripomínalo sa ním zjavenie Mesiáša, ale aj víťazstvo Krista a Jeho cirkvi nad židovstvom. Pravoslávne cirkvi vtedy požehnávajú vodné zdroje – rieky, jazerá a pramene. Iste to má súvis aj so staroslovanským zvykom čistenia studničiek a prameňov na Turíce...
Zo šiestich odporučených piesní k nedeli Jubilate v Tranovskom kancionáli (1949) sa nám do nášho Evanjelického spevníka dostali iba dve: veľkonočná ES 156 Ježiši, môj život a pieseň o cirkvi ES 271 Nezúfaj, stádočko malé. O radosti a plesaní sú však v podstate všetky veľkonočné piesne.