2. nedeľa po Zjavení
V cirkevnom roku sa stále nachádzame ešte vo vianočnom kruhu, ktorý bude trvať podľa dátumu Veľkej noci až do konca obdobia, v zahraničí nazývaného ako čas Epifánie (Epiphaniaszeit). To znamená, že v prípade skorej Veľkej noci sa tento čas kráti, ojedinele môže byť dokonca aj iba jedna jediná nedeľa (naposledy sme tak mali v roku 2008 a najbližšie bude až v r. 2160). Plných šesť nedieľ býva takisto veľmi zriedkavo (naposledy v roku 2011 a najbližšie v roku 2038, potom 2052 a 2057...).
Z pôvodných troch tém samotného sviatku Zjavenia (narodenie Krista, Jeho krst, Jeho prvý zázrak; mudrci sa do 6.1. dostali až neskôr) sa liturgickým vývojom pripomienka narodenia Pána zahniezdila na 25. decembra, príchod mudrcov z východu na 6. januára, Ježišov krst na najbližšiu nedeľu a hneď potom zázrak v Káne.
Dôvod, prečo sa vôbec s obdobím Epifánie (po Zjavení) spája zázrak v Káne podľa J 2,1-12, musíme hľadať pri samotnom zavedení sviatku. No vôbec to nie je jednoduché; ako prvý spomína sviatok Klement Alexandrijský († asi 216), on vo svojom diele Stromata svedčí, že gnostickí basilidiáni v Egypte ho už zachovávali. Salamínsky biskup Epifanius († 403) v diele Pamarion (apologetický súbor vtedajších heréz) píše, že vo sviatku sa spájala aj spomienka na Ježišov prvý zázrak v Káne ako prejav Jeho božskosti. Basilidiáni zázrak v Káne považovali za obraz z kultu helénskeho boha Dionýza, ktorý sa vo svojich príbehoch zjavoval na viacerých miestach a premieňal vodu na víno. Niektorí teológovia (Bultmann, Smith, Barret) preto odmietli celý príbeh v Káne ako prebratý práve z Dionýza. Pre raných kresťanov však predstavoval práveže Kristovo víťazstvo (aj nad Dionýzom) a prejav Jeho božskosti, keď sa prvým zázrakom prihlásil ako ten, kto má Božiu slávu (J 2,11).
Propriálne starocirkevné texty: introit Ž 66,4.1-2 (u nás skrátené o verš 4), epištola pokračuje po texte z minulej nedele R 12,6-16 a typické evanjelium J 2,1-11.
Samostatný význam tejto nedele sa zobrazuje aj v ekumenickom lekcionári, ktorý v trojročných cykloch prechádza dôležitými staťami evanjelií (pre cyklus A: Mt, B: Mk, C: L). Cez sviatky a špeciálne nedele má však prispôsobené texty, teda aj mimo troch základných, synoptických evanjelií. Túto výsadu odlišných textov evanjelií dostala aj 2. nedeľa po Zjavení. Zázrak v Káne nájdeme zachovaný v cykle C. Pre cyklus A je vybratý J 1,29-42 s témou svedectva Jána Krstiteľa a spomienkou krstu Ježiša. Pre cyklus B zase J 1,43-51 o Natanaelovi s prísľubom otvoreného neba ako pri krste, je to text tesne predchádzajúci „Káne“.
Liturgická farba nedele je zelená napriek tomu, že sa stále nachádzame vo vianočnom kruhu. Vo svete sa niekde používa aj biela farba v období po Zjavení, ale väčšinou sa časom prechádza na zelenú. V katol. prostredí počas roka evidujú iba dve slávnostné obdobia (Vianoce a Veľkú noc), všetko ostatné – dni medzi Vianocami a pôstom a medzi Veľkou nocou (50 dní) a adventom je obyčajným časom (tzv. cezročné obdobie) – opäť so zelenou farbou. Výnimku tvoria iba špeciálne sviatky a príležitosti. Takéto chápanie daného obdobia však trochu cítiť aj v našom prostredí pri výbere piesní na bohoslužbách, keď v mnohých cirkevných zboroch, aj pri mediálne vysielaných bohoslužbách – hoci v čase vianočného kruhu – znejú viac piesne určené na bezslávnostnú polovicu cirkevného roka.
Pre tematiku nedele, ak prijmeme rovno zázrak v Káne, by sme vedeli asi najlepšie použiť pieseň č. 639 Prišiel Syn Boží, ktorú podľa svadobnej piesne z gemerského Rybníka napísal Ján Lacko. Stále však má miesto vianočný, resp. aj novoročný výber piesní.
V Tranovskom kancionáli bolo k nedeli vybratých šesť piesní, v súčasnom spevníku sú tri z nich: ES 55, 307 a 521.