15. nedeľa po Trojici

Táto nedeľa textami propria pozýva žiť a kráčať v Duchu na rozdiel od sveta, ktorý žije celkom inými hodnotami (snažením sa za mamonou a ziskom).

Bohoslužby sa začínali introitom Ž 86,3-4, resp. v inej tradícii trochu komplikovaným výberom zo všetkých prvých štyroch veršov (ale tak, aby celý prvý verš ostal pre nasledujúcu nedeľu). Takže sa začínalo nejako takto (ekum. preklad):

Liturg: (v. 1a – 2a) Ó, Hospodine, ochraňuje ma, veď som ti oddaný.

Odpoveď chorusu: (2b) Pomôž mi, svojmu služobníkovi, predsa si môj Boh, spolieham sa na Teba!

Liturg: (v. 3) Zmiluj sa nado mnou, Pane, veď celý deň volám k Tebe!

Odpoveď: (v. 4) Obveseľ dušu svojho služobníka, k tebe ju, Pane, povznášam.

Epištola G 5,25-6,10 vedie k osobnému životu v Duchu, ktorý sa prejavuje záujmom o druhého človeka a dávala tému celej nedeli ako pokračovaniu tém tretieho cyklu tohto obdobia zameraného na život a konanie kresťana v tomto svete.

Evanjelium Mat 6,24-34 (neskôr ubratý prvý z veršov, ako aj v súčasnej agende, ale tým došlo k miernemu posunu významu) o voľbe človeka medzi dvoma pánmi – kresťan si nemá voliť honbu za mamonou, ktorá je hodnotou tohto sveta a ani ustarostenosť za tým, čo predovšetkým hľadá tento svet. Hľadajte Božie kráľovstvo, všetko ostatné Pán Boh dá tak, ako budete potrebovať.

Témy oboch našich posledných agiend sa teda trochu vzdialili jednotnej charakteristike nedele danej vybratými textami, v súčasnej agende sa zameriavame na Bremeno ustarostenosti, v predošlej, Petríkovej bola navrhnutá téma Nové stvoriteľské dary (asi ako ohlas záveru epištoly či evanjelia). (V starších agendách neboli vôbec pomenované odporučené témy nedieľ.)

V Tranovskom kancionáli (vydanie 1949) nájdeme k nedeli navrhnutých osem piesní, do súčasného Evanjelického spevníka sa dostali iba tri z nich: 508, 521 a 669.