12. nedeľa po Trojici
Ďalšou nedeľou sa v pôvodnom rozpise vstupovalo do tretieho cyklu potrojičného obdobia. 1. cyklus tvorili nedele 1. až 5., druhý 6. až 11. a tretí tvorilo sedem nedieľ od 12. po 18. potrojičnú nedeľu. Pôvodne boli ohraničené sviatkami sv. Vavrinca (10. augusta) a sv. Michala (29. septembra). Vybrané texty pre túto, 12. nedeľu vychádzali priamo zo sviatku sv. Vavrinca.
Vavrinec Rímsky, lat. Laurentius bol najobľúbenejším žiakom pápeža Sixta II. v časoch veľmi krutého prenasledovania kresťanskej cirkvi za čias cisára Valeriána (253-260). Pápež poveril sedem diakonov starostlivosťou o rímskych kresťanov, každý z nich sa mal starať o sedminu mesta. Zvláštnu pozornosť museli venovať chudobným a chorým. Cisár začiatkom augusta 258 vydal nariadenie, edikt, že všetci kresťanskí biskupi, kňazi a diakoni majú byť usmrtení. Pápeža Sixta II. zajali 6. augusta pri slávení omše a okamžite ho aj popravili, nedožil sa teda ani roku svojho pontifikátu. Vavrinec sa snažil rozdeliť majetok cirkvi medzi chudobných, aby ho nezabavil rímsky prefekt, keďže súčasťou nariadenia bolo aj zabavenie majetku popravených. Keď ho po troch dňoch prefekt vyzval odovzdať majetok cirkvi, on ukázal na chudobných a povedal: „Oni sú majetok cirkvi.“ Na to bol na noc uväznený, počas toho pokrstil niekoľko spoluväzňov a na druhý deň, 10. augusta 258 bol spolu s ostatnými šiestimi diakonmi sťatý. Tradícia hovorí, že bol umučený na rozžeravenom rošte, čo je ale spochybňované.
Veľkej vážnosti sa mu dostávalo v celej cirkvi, aj v reformačných. (Napr. v Tranovského piesni Pamatujtež na svatých skonání je 12. verš venovaný tomuto mučeníkovi: „Vavřinec, Kristův věrný učeník, šafář dobrý, statečný mučeník, na roště byl pečen a tak ohněm ukrutně umučen.“ TK 325 Nachádza sa tam spomenutý ako jediný z mimobiblických svedkov viery.)
Introit Ž 70,2 („Ó, Bože, ochráň ma. Hospodine, ponáhľaj sa mi na pomoc!“) je úplnou pripomienkou Vavrincovho martýrstva. Rovnako bolo pri tejto príležitosti vybraté aj evanjelium Mk 7,31-37 o uzdravení hluchonemého (preto sa v tradícii táto nedeľa nazývala aj hluchonemou), ktorý po stretnutí sa s Ježišom a uzdravení hneď hovoril správne – a vo vnímaní cirkvi správne hovoriť je hovoriť evanjelium. Presne tak, ako to robil Vavrinec. Epištola 2K 3,4-11 (v iných tradíciách skrátená o posledné dva verše) hovorí o služobníkoch Novej zmluvy, až vedie k živej predstave toho, že bola zvolená kvôli svojmu textu „litera zabíja, ale duch oživuje“ s ohľadom na Vavrincovu smrť podľa litery ediktu.
Pochopiteľne, rôznym posunom cirkevného roka (podľa Veľkej noci) sme niekedy touto nedeľou k 10. augustu, sviatku Vavrinca bližšie, inokedy ďalej.
Tematicky je podľa súčasnej agendy nedeľa venovaná Božiemu daru reči, čo iste vychádza z evanjelia, v predošlej agende bola téma Úrad litery a úrad Ducha, čo viac charakterizovalo historickú symboliku 12. nedele po Trojici.
Z celkom desiatich vybratých piesní pre túto nedeľu v Tranovskom kancionáli (vydanie z r. 1949) máme v súčasnom spevníku týchto sedem: 451, 497, 500, 506, 518, 521, 525. Okrem jednej z nich (497) boli všetky v Tran. kancionáli zaradené v časti piesní „o kríži“.