1. pôstna nedeľa - pôst

Smrť a vzkriesenie Pána Ježiša ako úplne centrálne posolstvo prvej cirkvi viedlo kresťanov k veľmi skorému pripomínaniu si všetkého, čo sa s ich Spasiteľom stalo. Jeho nasledovníci sa už v 2. storočí pripravovali na veľkonočné udalosti dvojdenným pôstom, ktorým si pôvodne spomínali na 40 hodín Krista zatvoreného v hrobe. V 3. storočí sa obdobie predĺžilo na celý, tzv. svätý, alebo u nás tichý týždeň.  No neskôr sa aj tento čas roztiahol do dvoch týždňov ako pašiový čas, ba aj na 40 dní ako pripomenutie si dĺžky Pánovho pokúšania na púšti, resp. pobyt Mojžiša na vrchu Sinaj. S touto dĺžkou pôstu latinsky nazývanou aj podobne podľa predchádzajúcich nedieľ Quadragesima (alebo aj grécky Tessarakoste, oba názvy sú číslom 40) sa už stretávame na Nicejskom koncile (325) a cirkevný otec Hieronym (384) ho na rozlíšenie od podobného času v advente (malý pôst) nazýval aj veľký pôst. Napriek tomu vidieť, že v rôznych lokalitách sa aj v rovnakom období dodržiaval rôzne. V Ríme v 5. st. 6 týždňov, no v skutočnosti sa so zachovávaním počítalo iba počas prvého, štvrtého a šiesteho týždňa, aj to s vynechaním sobôt a nedieľ.

Problém so začiatkom obdobia sa riešil v 5. storočí, cirkev v Ríme ho začínala presne v 6. nedeľu pred Veľkou nocou, no napokon sa došlo k dohode, že sa bude začínať stredou (popolcovou) a to tak, že sa najprv dni Veľký Piatok a Biela sobota ako súčasť pôvodného trojdnia Veľkej noci začali započítavať do pôstu a vylúčili sa nedele, ktoré nie sú pôstne (sú každotýždennou oslavou vzkriesenia Pána). Dostalo sa tak k 36 dňom pôstu, čo bola podľa vtedajšieho počítania desatina roka (svätý desiatok Gregora Veľkého). Až vo 8. storočí sa do quadragesimy zahrnuli ešte ďalšie štyri dni, aby sa dosiahlo presné číslo 40 a cirkev prijala tzv. popolcovú stredu za začiatok obdobia.

Vo východných cirkvách sa pôst začína už v tzv. čistý pondelok hneď po syropôstnej nedeli (quinquagesima, naša predpôstna), v starších tradíciách sa stretneme dokonca s ešte dlhším obdobím pôstu počínajúc už od nedele Deviatnik. S uznávaním pôstu sa stretávame aj v niektorých neliturgických novodobých cirkvách, ktoré inak cirkevný rok neprijímajú.

Názov popolcová streda (dies cinerum) pochádza asi z 8. storočia, keď kajúcnici prichádzali bosí a oblečení vo vrecovine a pred bohoslužbou dostávali od kňaza na čelo (v prípade klerikov na tonzúru) znak kríža palcom namočeným v popole pri slovách: „Pamätaj, človeče, si prach a na prach sa obrátiš.“ Popol vznikol pri predchádzajúcej nedeli, keď sa spaľovali zvyšky paliem (či iných rastlín) požehnaných rok predtým na Kvetnú nedeľu. U nás síce v tento deň neboli zaužívané bohoslužby, no v niektorých zahraničných cirkvách boli zaužívané (napríklad v súčasnosti ich má zaradená aj Sliezska evanjelická cirkev a.v.). Propriálne texty boli potom: introit Ž 57,2-3, epištola 1J 1,5-9, alebo F 3,7-12 a evanjelium Mt 6,16-21.

1. pôstna nedeľa - invocavit

Latinský názov pochádza od vstupného antifonálneho introitu zo Ž 91,15-16, v niektorých cirkvách sa stretneme s názvom invocabit, v našom preklade „bude vzývať“. Epištolický text 2K 6,1-10 bol pravdepodobne priradený k tejto nedeli ešte v časoch prípravy katechuménov ku krstu. Veľmi typické a vhodné je starocirkevné evanjelium Mt 4,1-11 o pokúšaní Pána na púšti.

Nedeľa mala v rôznych tradíciách rôzne názvy. Bielou sa nazývala v Ríme, pretože počas nej katechuméni obliekali biele rúcho a prvýkrát sa zúčastňovali na bohoslužbe. U nás naopak na niektorých miestach mala označenie čierna nedeľa, pretože vtedy začali ženy nosiť čierne pôstne oblečenie, ale v našej tradícii nájdeme aj iné názvy vždy so zaujímavým vysvetlením (vrecová, klíčiková, líščia, pučálková ...). Vo východnej cirkvi zas nesie pomenovanie nedeľa pravoslávia na pamiatku obnovenia ikon v nedeľu 11.3.843, čím sa skončilo dlhé, 120-ročné obdobie ikonoklazmu. Vo Francúzsku a okolí ju nazývali ohňovou nedeľou podľa zvyku zakladania ohňov a chodenia s pochodňami, od čoho si sľubovali zaistenie úrody.

Liturgická farba pôstu býva takmer bez výnimky fialová s tým, že niektoré cirkvi odkladajú z oltára (okrem 4. pôst. nedele) aj kvety.

Mimochodom, Nemci majú krásnu mnemotechnickú pomôcku na zapamätanie si názvov pôstnych nedieľ: In rechter Ordnung lerne Jesu Passion. Preklad: V správnom poradí sa naučte Ježišove pašie. Invocavit – Reminiscere – Oculi – Laetare – Judica – Palmarum.

Piesne na 1. pôstnu nedeľu sú už výsostne pôstne, z nich máme v Tranovskom kancionáli vybratú najmä našu ES 91 Jezu, Tvoje hrozné rany, ale aj „nepôstne“ ES 259 Ach, zostaň, Kriste s namiES 515 Keď mi je srdce smutné.

Predvoľby súkromia
Cookies používame na zlepšenie vašej návštevy tejto webovej stránky, analýzu jej výkonnosti a zhromažďovanie údajov o jej používaní. Na tento účel môžeme použiť nástroje a služby tretích strán a zhromaždené údaje sa môžu preniesť k partnerom v EÚ, USA alebo iných krajinách. Kliknutím na „Prijať všetky cookies“ vyjadrujete svoj súhlas s týmto spracovaním. Nižšie môžete nájsť podrobné informácie alebo upraviť svoje preferencie.

Zásady ochrany osobných údajov

Ukázať podrobnosti
Naša webová stránka ukladá údaje na vašom zariadení (súbory cookie a úložiská prehliadača) na identifikáciu vašej relácie a dosiahnutie základnej funkčnosti platformy, zážitku z prehliadania a zabezpečenia.
Môžeme ukladať údaje na vašom zariadení (súbory cookie a úložiská prehliadača), aby sme mohli poskytovať doplnkové funkcie, ktoré zlepšujú váš zážitok z prehliadania, ukladať niektoré z vašich preferencií bez toho, aby ste mali používateľský účet alebo bez prihlásenia, používať skripty a/alebo zdroje tretích strán, widgety atď.

Prihlásenie