6. pôstna nedeľa - Kvetná, Palmarum

Latinský názov 6. pôstnej nedele Palmarum tentoraz nie je, ako v prípade iných nedieľ, odvodený zo vstupného introitu bohoslužieb (Ž 73,23-24), ale podľa hlavného posolstva prvého dňa tichého (veľkého, svätého) týždňa. Táto nedeľa sa už považuje za pašiovú, s pripomínaním si veľkých udalostí pred golgotskou obeťou počas celého týždňa. Pašie v tento deň začínajú predpísaným evanjeliom dňa Mt 21,1-9 o Ježišovom vstupe do Jeruzalema. (V našej súčasnej agende je ale uvedený text Mt 21,12-17, v predošlej, Petríkovej bol Mt 21,1-9.)

Pri vstupe do Jeruzalema Pán Ježiš sedel na osliatku ťažnej oslice. Zástupy ľudí, ktoré Spasiteľa vítali, kládli na cestu svoje rúcha a palmové ratolesti, pradávne symboly triumfu a nesmrteľnosti. V starovekom Grécku sa dávala takáto ratolesť víťazným športovcom, rímski cisári ňou odmeňovali svojich blízkych priateľov. Dav ľudí na vstupe do Jeruzalema volal Ježišovi svoje „Hosanna“ a vítali Ho ako Víťaza, ktorý prináša spasenie. Preto nedeľa nesie názov Palmarum, Palmová nedeľa, alebo v starej tradícii aj palmový deň, či nedeľa Hosanny.

Starovekí pútnici (Egeria) opísali, ako v Jeruzaleme vo 4. storočí v túto nedeľu veriaci niesli palmové ratolesti na Olivovú horu, večer ich zniesli deti v sprievode do mesta. Táto procesia sa rýchlo rozšírila na Východe, v 8. storočí je už zavedená v Galii a v 9. sa udomácňovala v celej latinskej cirkvi. Súčasťou procesie sa postupne stávali ďalšie dramatické stvárnenia udalostí pred Golgotou – nesenie kríža, posvätená hostia, osol, až po celé stvárnenie celého diania, ktoré nieslo názov – pašie. Tridentský koncil (1570) zaviedol v rímskokatolíckej cirkvi počas omše čítanie pašiových príbehov počas štyroch dní Tichého týždňa (nedeľa, utorok, streda a piatok) – v Kvetnú nedeľu z podania evanjelistu Matúša.

Od polovice 8. storočia sa zaužíval zvyk žehnania palmových ratolestí, ktoré si potom ľudia rozmiestňovali na polia, chlievy a domy. Proti tomu ako poverám celého tichého týždňa sa postavil Martin Luther.

V mnohých krajinách sú palmové ratolesti nedostupné, preto sa nahrádzali inými rastlinami, prípadne sa zaplietali do palmových ratolestí. Používali sa najmä vetvičky vŕby, olivovníka, buxusu, alebo tisu, podľa toho aj regionálne názvy nedele ako vŕbová, či tisová). U nás sme zvyknutí najmä na vŕbové prútiky s kvetmi - jahňadami, bahniatka, ktoré boli náboženským symbolom jari už v slovanskom pohanstve. Práve pre ich kvety dostala nedeľa názov Kvetná. Tento názov sa používa takmer vo všetkých slovanských jazykoch (v bulharčine napr. cvetnica, v rumunčine florii).

V rímskokatolíckej cirkvi sa po reformách 2. vatikánskeho koncilu zavádza názov Nedeľa utrpenia Pána, od r. 2022 Palmová nedeľa.

V španielčine sa kedysi tento deň nazýval Pascua florida. Dobyvateľ Juan Ponce de León v období Kvetnej nedele roku 1512 objavil nové územie, ktorému dal názov práve podľa tohto dňa - Florida.

 V starovekej cirkvi mávala názov aj Dominica indulgentioe, kompetentium, alebo aj capitilavium (nedeľa odpustenia, spôsobilých, či umývania hláv), pretože v tento deň – pred krstom na Veľkú noc, sa kajúcim katechuménom odpúšťali hriechy, vyhlasovali sa za pripravených prijať krst, na znak čoho sa im symbolicky umývali a aj holili hlavy.

V Tranovskom kancionáli bolo k tejto nedeli odporučených 7 piesní, z nich v súčasnom spevníku máme tieto: ES 98 – Môj Ježiši, môj najmilší, ES 99 – Nebeský Pán, ES 107 – Plesajme radostne a nepôstna ES 349 – Náš Pán kraľuje, v Pašiách nájdeme iba tri verše z druhej z nich.