1. nedeľa po Zjavení

Obdobie Epifánie, ako sa v niektorých cirkvách nazýva čas buď do popolcovej stredy, alebo do nedele Deviatnik, počas dejín postupne naberalo svoj význam pre jednotlivé nedele. Keďže je časovo variabilné pre pohyblivosť lunárnej Veľkej noci a zároveň statický dátum solárnych Vianoc, práve počet nedieľ v tomto období býva rôzny (recipročne k bezslávnostnej polovici cirkevného roka). Pohybuje sa spravidla od troch po šesť, ale čas od času sa objaví aj výnimka, že sú iba dve nedele (naposledy v r. 2016).

Pôvodná oslava troch príležitostí v jednom sviatku Epifánie – najprv narodenie Krista, krst Ježiša a Jeho prvý zázrak v Káne vo východnej cirkvi sa cez španielsku a galskú cirkev dostala aj do západnej cirkvi a bola rozdelená na viacero nedieľ. Keďže západná cirkev už v tom období mala Vianoce v skoršom termíne, na deň Epifánie (nazývané aj theofánia, pôv. zjavenie Božie v narodení Božieho Syna) priradila sviatok Zjavenia sa Krista Pána mudrcom (so zjavením sa hviezdy na oblohe), ostatné dve príležitosti boli pridelené na najbližšie dve nedele. Tieto spravidla ani v pohyblivosti obdobia po Zjavení nevypadnú (až na tú výnimku ako v r. 2016). Rozdelením sviatku došlo ale k zvláštnemu predpisu starocirkevného evanjelia na 1. nedeľu po Zjavení, ktorý nesúvisí ani s Epifániou, ani s krstom Pána – L 2,41-52 o dvanásťročnom Ježišovi. Tak bolo ešte v našej predchádzajúcej agende (aj v rímskom misáli a inde), v súčasnej je to už opravené.

Hneď najbližšia nedeľa po Zjavení teda dostáva tému krstu Ježiša. Mnohé cirkvi túto nedeľu ešte stále považujú za vianočné obdobie. V istý čas patrila aj k Epifánii tzv. oktáva, 8-dňová slávnosť a táto nedeľa bola vždy jej súčasťou. Práve pre vianočnú tematiku ostáva niekde ako liturgická farba biela. Inde však – kde už tento deň vnímajú ako nie úplne vianočný čas, sa predpisuje zelená používaná na označenie obyčajnejších nedieľ roka (tak aj u nás).

V rím. katol. prostredí bol až do 2. vatikánskeho koncilu samostatný Sviatok krstu Pána vždy na konci 8-dňovej oktávy po Epifánii, teda 13. januára. Koncil celú oktávu zrušil a sviatok preložil na najbližšiu, teda 1. nedeľu po Epifánii (Zjavení).

Najviac okázalo sa sviatok pokrstenie Pána Ježiša (ale v termíne 19. január) svätí pravdepodobne v Etiópii 3-dňovou oslavou s názvom Timkat plnou špeciálností – od timkatového bieleho oblečenia, cez timkatové jedlo až po verejné zopakovanie krstu prítomných vo vode. Hlavný deň Timkatu, krstu Pána Ježiša, je štátnym sviatkom pravdepodobne ako v jedinej krajine sveta.

Veľmi impozantný úvod do bohoslužieb, introit v starocirkevnej tradícii, spievaný responzoriálne, bol kompiláciou veršov z dvoch, resp. až troch biblických kníh: Iz 6,1b, Zjav 19,6 a Ž 100,1-2: „Videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám... Potom som počul akoby hlas veľkého zástupu, hukot mnohých vôd a rachot mohutných hromov: Haleluja! Ujal sa kráľovstva Pán, náš Boh vševládny! ... Zvučne plesaj Hospodinovi celá zem! S radosťou slúžte Hospodinovi, vchádzajte pred Neho s plesaním!“ V našej slovenskej tradícii bol pozmenený na text Pr 8,22-23.

Prvé štyri nedele po Epifánii, Zjavení sú dokladom najstarších čias postupného čítania apoštolských listov na bohoslužbách (lectio continua), zachytávajú list Rímskym 12. a 13. kapitolu. Posledné nedele po Zjavení majú už iný výber preto, lebo sa na ne vôbec zriedkavo dostalo a zrejme v roku, keď bol urobený výber perikop, vyšli iba prvé štyri nedele. Pre túto nedeľu bol vybratý text epištoly z R 12,1-5  a z uvedeného dôvodu vôbec nesúvisí s tematikou nedele.

Žiaľ, spomedzi piesní v našom Evanjelickom spevníku nenájdeme ani jednu, ktorá by sa venovala pokrsteniu Pána Ježiša, ani ho nijaká nespomína. Vhodné je potom ako najbližšie k tematike použiť piesne všeobecne o sviatosti krstu svätého. V Tranovskom kancionáli však bola jedna pieseň od M. Luthera (č. 353) Kristus Pán náš k Jordánu šel s textom presne k pripomienke tohto jedinečného krstu. Bratia rím. katolíci majú vo svojom JKS pieseň č. 113 Tri zázraky sa dnes stali od slovenského kňaza Antona Knappa, v ktorých spomínajú všetky tri pôvodne spájané udalosti, aj krst Pána Ježiša a je teda priamo určená na túto nedeľu.

Zo šiestich odporučených piesní v Tranovskom kancionáli sa v súčasnom spevníku nachádzajú tri: ES 45, 57 a 471.