1. nedeľa po Trojici
Touto nedeľou vstupujeme do polovice cirkevného roka, ktorej hovoríme bezslávnostná. Sú v podstate rovnako dlhé (26/26 týždňov), rozdielnosť dĺžky trvania ovplyvňuje posun Veľkej noci. Kým sa v prvej polovici nachádzali dve, resp. tri najväčšie slávnosti – Vianoce, Veľká noc a u nás tak prijímané aj Zoslanie Svätého Ducha sprevádzané príslušnými dejmi z Biblie, v druhej sa nachádza niekoľko cirkevných sviatkov, ktoré sa však už nenazývajú slávnosťami. Kým v prvej bol výber proprií (textov, prípadne aj koliekt) podmienený obsahom slávností, prípadne výnimočne aj niečím iným, v druhej to vyzerá byť zložitejšie a v rozličných tradíciách variabilné (najmä s pohľadom na množstvo sviatkov a pripomienok svätcov).
Všeobecne sa dá povedať, že tematicky sa v potrojičných nedeliach dostávame k rôznym aspektom praktického života kresťanstva a pripomína to učenie o zákone a evanjeliu: v prvej polovici cirkevného roka sa zvestuje to, čo Pán Boh urobil pre nás a v druhej to, ako máme ako Božie deti, kresťania, žiť my.
V starodávnych dejinách sa aj toto obdobie po Trojici, resp. po Pentekoste (Svätodušnej nedeli) delilo na štyri cykly: 1. cyklus od Svätodušnej nedele po sviatok sv. Petra a Pavla (29.6.) – všeobecne od Trojice po 5. po Trojici so zameraním sa na pozývanie do Božieho kráľovstva, 2. cyklus po sv. Vavrinca (10.8.) – všeobecne 6. až 11. po Trojici, o spravodlivosti Božieho kráľovstva, 3. cyklus po deň sv. Michala (29.9.) – 12.-18. po Trojici ukazuje na praktický život kresťana v láske a službe a napokon 4. cyklus až do adventu – 19.-27. po Trojici hovoril o dosahovaní Božieho kráľovstva. Pochopiteľne, takéto rozdelenie sa časom menilo, najmä posledné nedele cirkevného roka dostali novú náplň. Epištoly od 6. nedele po Trojici do konca obdobia sú pozostatkom starocirkevného postupného čítania Biblie (lectio continua), čo možno vidieť v ich kanonickom slede, u nás je to už ale často prekryté novším výberom textov.
Odporučená téma nedele v našej súčasnej agende je „Medzi láskou a bohatstvom“, v Petríkovej „Radosť i strach z Pánovho volania“, vo svete sa viac objavuje „Láska Božia a láska ľudská“, čo sa najviac ukazuje v textoch epištoly 1J 4,16-21 a evanjelia L 16,19-31 (podobenstvo o boháčovi a Lazárovi). Ako introit bol určený Ž 13,6: „Ale ja dúfam v Tvoju milosť. Nech moje srdce plesá nad Tvojou pomocou! Spievať chcem Hospodinovi, lebo mi dobre učinil.“
Farba oltárnych rúch začína byť zelená ako v obyčajné nedele (v rímskokatolíckom prostredí: cezročné).
V Tranovskom kancionáli (1949) bolo k tejto nedeli odporučených celkom osem piesní, z nich sa do súčasného spevníka dostali iba dve, obe z Prídavku: ES 229 Boh náš je láska od Márie Royovej a ES 236 Ó, láska Božia od Fedora Ruppeldta.